Stále optimistická a radostná

27. března 2015 v 23:41 | Narween Black |  Smietky bežných dní
Srdečne ťa vítam milý smrteľník.
Prišla som vás (a špeciálne teba, čo to práve čítaš!) sem iritovať svojou idiotnosťou, bublinkovou fóliou, scestnými myšlienkami a láskou k pochybným slovným spojeniam! K písaniu tohto literárneho skvostu ma prinútila momentálna zúfalosť a náhla neopodstatnená potreba písať depresívnosti. Ach, z dôvodu nedostatku konverzácie mám jednoducho opäť strašnú chuť písať nehorázne chujoviny... však ma poznáte, moja slovná chujovnosť nie je ničím novým pod slnkom. Nuž, čítajte radšej pomaly a opatrne, nechcem aby ste boli straumatizovaní zo mňa.

(prečo nemôžem byť aj ja taká kjút?)



Človek by povedal, že keď budem takmer celô týždeň trčať doma tak dačo písomné aj stvorím ale opak je pravdou. Nemožno sa však vyhovárať na nestíhanie. Ani na moju lenivosť. Ani na neprajné postavenie planét či nadmieru schujené počasie. Ani na pseudochrípku, ktorá nateraz prevzala kontrolu nad mojím životom. Politickú situáciu v Namíbii taktiež nemôžeme obviniť a ani tá v Mozambiku za nič nemôže. Škola je v tom tentoraz úplne nevinne a vyhovárať sa na moje duševné rozpoloženie je už vari mierne nežiaduce. Nemôžem sa vyhovárať skutočne na nič pretože za neutešený stav môjho blogu a môžem jedine ja. Jednoducho nepíšem a pozvoľne miznem z blogového sveta. A zgrciavam sa preto sama zo seba. A nie je mi to ľúto. A preto sa zo seba zgrciavam ešte viac.
Kam sa podela tá chuť, iniciatíva, nápady či kreativita? Niekto mi ich ukradol. Zjedol. Zmasakroval. Skántril. Pošliapal. Zneužil. Uväznil. Pobodal. Zlynčoval. Spálil. Spustošil. Vyhnal. Zdevastoval. Opustil. Utopil. Postrieľal. Zahodil. Rozdrvil. Zneškodnil. A hnevám sa sama na seba pretože ja nechcem pozvoľne miznúť z blogového sveta. A hnevám sa na seba pretože to ja som si ukradla, zjedla, zmasakrovala, skántrila, pošliapala, zneužila, uväznila, pobodala, zlynčovala, spálila, spustošila, vyhnala, zdevastovala, opustila, utopila, postrieľala, zahodila, rozdrvila a zneškodnila chuť, iniciatívu, nápady či kreativitu. Mám pocit, že som v sebe potlačila všetku tú autorskú divnotu, čo vo mne bola kedysi. Neviem ako a prečo sa to stalo ale uvedomila som seba sa, že som už takmer dva mesiace nič nenapísala. Ach, a keď aj píšem tak je to namáhavé a musím sa snažiť. A ja nerada píšem keď je to namáhavé a musím sa snažiť. Zas sa cítim pokazenô a tak som sa rozhodla niečo so svojou osobou robiť. Začala som tým, že som sa dnes osprchovala... Teda, nie, že by som sa nesprchovala nejako dlho ale pomohlo to. Následne som tu blúdila, čítala si niektoré svoje staré články, cítila sa úctyhodne trápne a hľadala samu seba. Neúspešne. Povzbudená neúspechom som si logla zo sirupu proti kašľu a začala písať. Písanie šlo ťažko. A, ako už pozorný čitateľ vie, ja nerada píšem keď je to namáhavé a musím sa snažiť... A tak sa len tak nezáväzne hnevám sama na seba pretože som bola autorsky lenivá a nechala svoje nápady zhniť zdarne, sťa susedove jablká v našej stuchnutej pivnici. Asi som proste odsúdená na písanie týchto mojich písmenkoshitov.
Musím vypadnúť preč z domu pretože som strávila príliš veľa času sama so sebou. Nemám pocit, že by to viedlo k niečomu dobrému... jedine tak k upratanej šatoskrini. Vždy keď sa zobudím, je to prvých pár hodín fajn no už okolo obeda ma začne chytať zvláštna nálada a okolo pol druhej plačem nad roztomilými koťátkami, dojímavými videami, seriálmi a poznámkami z matiky. Samota ftw. Zakážte mi niekto tieto internety a poďte so mnou tráviť čas pretože sa stávam plnohodnotne pomätenou.
Včera som sa zobudila a dážď mi tak krásne agresívne šľahal na okno, že mi to spravilo dobrú náladu a šla som si upratať šatoskriňu. Upratovanie šatoskrine mi dobrú náladu odčarovalo (mám príliš veľa šedého a kvetinkového oblečenia, to by som o sebe nepovedala... a mám príliš veľa ponožiek, to by som o sebe povedala) Skrátka, s ničím nie som spokojná, tobôž nie so sebou a svojou šatoskriňou. Kristaboha, ja tak veľmi nechcem byť chorá. Stokrát za noc sa budím na nedostatok kyslíka a sucho v ústach. (preklínam ťa, čokoládová zmrzlina za päťdesiat centášov) Jedinou výhodou choroby je čaj a pobyt doma, pričom pobyt doma pre mňa v tomto momente nie je výhodou nakoľko mám deficit milovaných ľudí v mojej blízkosti. Aspoň ten čaj teda no.
Nevadí... medzitým si čítam Remarqua, pozerám dokumenty a filmy o druhej svetovej vojne a uvažujem ako veľmi veľmi moc v piči je tento svet a ako veľmi veľmi moc v piči som ja. Ak nespácham samovraždu počas čítania niektorej z Remarquových kníh tak prežijem snáď všetko.
Opäť si raz nazováram, že nastal čas zosumarizovať si hodnoty, potreby, city... Ale kašlať na to, kto potrebuje mať poriadok v hlave keď mám bublinkovú fóliu a najlepšiu mamu na svete, ktorá mi ju doniesla? Potrebujem šteňa. Každý potrebuje šteňa. No napriek všetkej negativite a debilite tohto článku som optimistická a radostná. Snáď mi to vydrží. A hnevám sa na seba, že som zase napísala článok, za ktorý sa už o týždeň budem hanbiť pretože je príliš úprimný, pľuhavský a odvecný. A nikto mu zas nebude rozumieť, ani ja. A jeho pointou je to, že pointu nemá.
Narween Black sucks.


(A tu máte gifoleňochoda. Pretože leňochody sú ešte viac fabulózne ako ja)

Idem spať? Definitívne idem spať.
Mimochodom, aká je vaša obľúbenô zmrzlina? Má cenu písať, keď budem písať výhradne len chujoviny takéhoto charakteru? Môže mi nejaká zodpovedná osoba povedať aké to je byť psychicky zdravý?

Vaša pokúsimsavydaťďalšíčlánokskôrakoodvatýždne Narween Black
(vonku konečne kvitne shitload narcisov, fialiek a púpav)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Rezzy Rezzy | Web | 28. března 2015 v 11:13 | Reagovat

Pozvolně mizíš z blogového světa? Tak to teda ne, to nedovolím!! :)) Snaž se trochu :P
Jinak volný čas bych s tebou trávila ráda, škoda, že to nejde... musíš být neuvěřitelně zajímavý a zábavný člověk, v to pevně věřím :))
Nedávno mě to taky popadlo a začala jsem uklízet skříň, ale nevím, jestli pršelo... asi ne :D Musela jsem k tomu mít jiný důvod...
Od Remarqua jsem četla jednu knihu, která byla na seznamu k maturitní četbě a líbila se mi, i když teda veselé to nebylo no... kolik knih už jsi od něho přečetla? To jsou všechny tak depresivní?
Ten lenochod je skvělý :D Oblíbenou zmrzlinu nevím, ale mám ráda ovocné... když jsem zmrzlinu prodávala, tak tam mi nejvíc asi chutnala mandarinková nebo mangová... :D A určitě piš, vždyť tvoje články jsou super :) Jaké to je být psychicky zdravý, to moc nevím, však víš, mám na to papíry, že normální nejsem :D Měj se a ať žije jaro, jooo :))

2 silluety silluety | Web | 28. března 2015 v 13:12 | Reagovat

Ale nee.. byla vcelku škoda ztratit na blogu takovouto blogerku, ikdyž tě přecijen moc neznám, ale z těch pár článků si staršně milá, hodná, bláznivá.. a tak :D
upřímně já myslím, že to vážně někdo krade O.o jako tu inspiraci a prostě tak.. sice já se stále na školu, nestíhání a etc. můžu stěžovat a házet to kompletně na ni ale prostě.. není to nestíhání tak, jak to kdysi bývalo.. beztak je to návalem nových blogerek, které nám tu inspiraci vzaly x_x (dobře.. tak asi ne..)

3 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 28. března 2015 v 18:51 | Reagovat

[1]: Ako rozkážeš! Budem sa snažiť :D Aj ja by som s tebou rada trávila voľný čas. Máš pravdu, večná škoda, že sa to nedá. Od Remarqua teraz čítam tretiu a ono to ani nie je o tom, že by táto bola písaná obzvlášť depresívne. Záleží aj od čitateľa, čo si z diela odnesie a ako ho vníma :) A ďakujem za pochvalu gifoleňochoda a krásny komentár :3

[2]: Milé, že si myslíš, že by ma bola škoda. Vďaka ^^ Nuž neviem... veľa ľudí má teraz úbytok inšpirácie a času. Asi zlé obdobie :D

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 28. března 2015 v 19:21 | Reagovat

Daaamn, milujem tvoje vymenovávanie až do dža. Kde berieš toľko nápadov? Proste...nejaký spešl slovník? Generátor náhodných slov?
A sa opováž zmiznúť z blogového sveta, lebo vieš. Ja si ťa nájdem. Vlaky zadarmo a tak. Čo by som bez teba robila? Neboj sa, si stálo rovnako čudná. Ver mi, že ty nikdy normálna nebudeš. (To je akože...kompliment, ty to chápeš.)
Baj d vej, my sme akosi empaticky prepojené, pretože som rovnako ako ty chorá a rovnako ako ty ma neskutočne potešilo, keď som sa po dosť dlhej dobe osprchovala. Aj tak som si zabudla umyť škaredosť z tváre. Damn.
Ako správna spolučarodejníčka, ja preklínam sprostý jeden pohár vinei. Alebo nivei? Do prčíc s chorobami.
Toto chápem, pred rokmi som bola na tom rovnako. S tou Veľkou nocou. Vďaka vyšším silám, už sme z tohto hlúpeho zvyku vyrástli a tak teda výletujeme po Slovensku a Česku. Veľka noc j teda super zdroj prázdnin. Ale inak s tebou súcitím.
Ten leňochod je úplne rozkošný a mimo. Ako ty. Kvietkami medzi ľudí s úsmevom prináša lepšiu náladu a BLESK v zmýšľaní ľudí. Si fabulózna. Čo ti poviem.

Nutellová. Míša. Čokoládová. Cookies. Jogurtová. Ovocná. Moja najobľúbenejšia zmrzlina je proste zmrzlina.

5 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 29. března 2015 v 21:06 | Reagovat

Asi ťa zjem, zmasakrujem, skántrim, pošliapem, zneužijem, uväzním, pobodám, zlynčujem, spálim, spustoším, vyženiem, zdevastujem, opustím, utopím, postrieľam, zahodím,, rozdrvím, zneškodním ak zmizneš z blogového sveta. (Uznávam, že nie všetky tie slovesá boli vhodné na použitie do tejto vety, ale bol to môj pokus o humor. Zasmej sa alebo sa tvár, že sa to nestalo.) Ako je možné, že sú tvoje články aj v stave mentálnej a fyzickej nepohody a depresívnej mysle také zaujímavé, nápadité, poučné, múdre, vtipné a zmysluplné?
Moja obľúbená je miešaná - vanilková a čokoládová. Stojí 0,65€ a tento rok ma z nej už raz hrdlo bolelo. Lebo ja si ju dám zrovna v deň, keď prší a fúka silný vietor a nie v deň, keď je krásne a svieti prudké slnko (tieto dni boli za týždeň v pomere 1:6).
Maj sa pekne a vážne sa skús ozvať skôr ako o dva týždne. Ja to skúsim do týždňa ;)

6 Džejní Džejní | Web | 30. března 2015 v 15:14 | Reagovat

niekedy mam pocit, ze z blogu miznes, ale potom prides s takymto mega super dlhym clankom a je tu Narween Black, ktoru vsetci tak zboznujeme.
mne osobne depresivnosti nevadia, pretoze sa dokazem aspon trochu vzit do tvojej situacie a chapat ju. sice nie som chora, ale obcas, ked rano vstanem citim sa akoby mi niekto sedel na hlave a ja som preto vobec nemohla poriadne rozmyslat. tvoj nedostatok kreativity chapem, aj ked podla mojho nazoru ti kreativita vobec nechyba. nevadi, ak vydas clanok raz za dva tyzdne alebo aj raz za mesiac, pretoze to naozaj potom stoji za precitanie. ale ak by si mala chut vyspovedavat sa castejsie, urcite by sa vsetci tvoji pravidelni citatelia potesili. niekedy ide pisanie tazko, ale aj ked nepises o najdolezitejsich veciach, ktorymi teraz trpi ludska rasa, ale "iba" o svojom zivote, vedz, ze nam sa tvoje clanky pacia.
tvoj pocit, ze rano, ked sa zobudim, je to fajn, ale potom to ide vsetko uplne do kelu, uplne poznam a stotoznujem sa s nim. snad to ale raz prejde.
tiez rozmyslavam ako v pici je cely tento svet a to som Remarqua necitala uz nejaky ten cas. ale este stale mam v pamati tie knihy, ktore som od neho citala.
samota je na nic, tiez by som bola rada, keby mi niekto zakazal cely internet a isiel so mnou von. no akosi vsetci ludia mimo mojej rodiny usli z mojho zivota a ja nemam dost energie na to, aby som ich nahanala a prehovarala, aby so mnou travili cas.
taketo super velkonocne tradicie akosi vobec nechapem, ja som este nikdy v zivote nebola obliata a uz vobec som nikdy nikomu zato nedala peniaze. je to rozhodne jedna z vyhod, ked clovek nie je oblubeny a nema kamaratov.
a moja oblubena zmrzlina nie je v tejto chvili ziadna, pretoze mam chut skusat nove prichute a nechcem byt obmedzovana tym, ze by som si mala vyberat svoju oblubenu prichut. inak to kedysi byvala citronova.
budem sa tesit na tvoj dalsi clanok :)

7 Fakynn Fakynn | E-mail | Web | 30. března 2015 v 20:40 | Reagovat

Nezkoušej odejít ani pozvolna, na to mám tvé písmenkoshitov moc ráda!
Dej  si čas, léč se, odpočívej, čti (sebevraždu díky úžasnému Remarqueovi zavrhni rovnou ((asi by to byla čest, ale)), prostě ne.)

Myslím, že být nemocná před Velikonoci, kor když jsi ze Slovenska, je to to nejhorší.
Myslím, že je nám všem jasný, že v dalším článku budeš psát, jak si opět nemocná, opět se stokrát v noci budíš a nemůžeš dýchat natož polykat. R.I.P. klidný spánku. (Ne že bych já se svými opíchanými zády, 19 injekcemi bodnutými do páteře, se vyspím fajn).

Myslím, že i když o tom všem řekneš, že je to paskvil, tak je to skvělej paskvil, u kterého žereme každé slovo, které je psané tvou rukou.

8 Vivi Vivi | Web | 30. března 2015 v 20:45 | Reagovat

Slovná chujovnosť to úplne vystihuje tvoje články. Ale samozrejme len v tom dobrom, snad sa neurazíš :D
Pretože tvoje články su najTOPkovejšia  a najvtipnejšia a aj tie tvoje výrazy:)
Súhlasim s tým že stráviť príliš vela času sam so sebou nieje dobrý nápad a ani nikdy nebol. Pretože ani u mna to nikdy ale nikdy neskončilo dobre.
Tak sa snaž tráviť čo najmenej času so sebou aby si bola raodstnejšia a pootom aby si písala častejšie články:D

9 Dominika Dominika | Web | 1. dubna 2015 v 16:27 | Reagovat

Ach Narween, ak sú toto chujoviny, ako nazveš to, čo mám na blogu ja? :-D
Aj keby máš písať "chujoviny", tak mi úplne stačí vedomosť, že žiješ a že sa občas ozveš. Neviem ale, či je to len pocit alebo náhoda, ale zdá sa mi, že za posledné 3 mesiace sa počet blogov, ktoré navštevujem zúžil o 60 percent, pretože všetci si ich rušia, odchádzajú alebo majú hiatusy. Zvyšných 40 percent si ty, pár mojich affs a niektoré blogy, ktoré napriek ich prestávke navštevujem každý týždeň so zúfalosťou v tvári, kedy sa vrátia (a ver, že keby si mala prestávku, si jeden z nich)

Čo sa tvojej choroby týka, ako človek, ktorý bol naposledy poriadne chorý (dvojdňové nádchy nerátam) v októbri 2013 (informácia zaevidovaná podľa mojej starej žiackej knižky) a ešte pred pár dňami behal len v tričku s krátkym rukávom v daždi pri maximálne 5 stupňoch Celzia a výkrikmi "Chcem byť chorá!!" ti musím podať trochu inú informáciu. Síce ti je určite na hovno ako sviňa, ale aspoň máš trochu kľudu a pohody. Pretože mne už z tej školy zašibáva.

Toľko môj chujovinový komentár :-) A pekné prázdniny prajem.

10 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 3. dubna 2015 v 21:16 | Reagovat

Prepáč, že som tu tak dlho nebola. Lenivosť nadovšetko. Amen !
Ale už je pochovaná :)
To mi chceš povedať, že máš veľa ponožiek? Mohla by si mi ich pár podarovať. Mne sa stále derú. Už za mesiac sa mi dokážu úplne zničiť. :)
Mno, hádam ti už je lepšie.. a idem na tvoj ďalší článok :D

11 D☮shie D☮shie | E-mail | Web | 20. dubna 2015 v 16:57 | Reagovat

Cítím se jako slaboch. Čtu už v pořadí po sobě šestý tvůj článek. Zmiňuješ se tu o té nechutí psát o tom, že se musíš nutit. Máš můj velký respekt ze to, že leč se musíš nutit nakonec se vždy donutíš. Já s tím mám problém. Když nestíhám. Ztrácím se v tom všem co se děje okolo nás stáhnu se a uzavřu. Nechci posílat své myšlenky dál. Přijdou mi nečisté, neupřímné, falešné. Hnusí se mi psát když nechci (nemám náladu, nebo mi to v tu chvíli nedává smysl) Nedokážu ani napsat článek v týdnu. Píšu jen když mám onu chuť. Když chytnu "Autorskou slinu?" Proto máš a budeš mít můj velký obdiv protože za těch pár měsíců co já jsem se tu flákala ty jsi zvládla sepsat všechny tyto články. A čtivé jsou. Jinak bych to již v půlce vzdala.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama