Denníčkovanie

4. ledna 2015 v 19:01 | Narween Black |  Serióznosť stelesnená
Mám vám toho veľa čo povedať čo je zvláštnô pretože som už od stredy prakticky nevytiahla päty z domu. Vlastne ani z mojej izby. Hanbím sa za to a nechce sa mi písať úvod. Neviem čo napísať do úvodu. Džízs. Mať tak moje problémy, však? Nevermind. Radšej sa presuňme k otázke o čom tu budú moje prázdne slová dnes. V tento krásny deň som sa rozhodla písať o denníkoch a mojej šialenosti (našla som pomerne schopné a v určitom zmysle aj logické prepojenie týchto dvoch tém tak mám v pláne to využiť) Pred pár hodinami som sa prehrabávala mojimi starými denníkmi a táto nie úplne najpríjemnejšie strávená hodinka mi bola inšpriáciou pre dnešný brebt. Úvodom by toho stačilo, poďme radšej na celý článok.



Počiatky môjho denníčkovania siahajú do roku 2007 keď som sa ako odvážna desaťročná dievčina rozhodla dokumentovať svoj život. Môj prvý denník bol modrý lacný shit čínskej výroby, ktorý je teraz v stave šalátiodnom (viď foto nižšie) ale prežil si toho veľa. Prežil moje výlevy, moje kresby, prežil, keď som ho dovliekla na dovolenku a prežil aj útok môjho psa a ja som mu za to povďačná. Tam začala moja "slávna spisovateľská kariéra", tam som písala svoje prvé sťažnosti, tam som riešila "do koho som" a "do koho sú" ostatní... Akokoľvek krásne to znie, teraz by som najradšej ten šalát mojich spomienok spálila pretože je jednoducho hrozné čítať to. Ale čo za pravopis a štylistiku by ste čakali od 10 či 11-ročného decka? Potom som mala v denníčkovaní takmer ročnú pauzu. Prečo? Abloútne nemám tušenia. Môj druhý denník bol modrý lacný shit čínskej výroby, ktorý, na rozdiel od svojho predchodcu, stále vyzerá celkom obstojne a rokmi sa nezmenil na šalát. Apoň zatiaľ nie. Tam som písala prakticky to isté s tým rozdielom, že som mala rokov 12 či 13. Stále som riešila školu, rodinu a kamarátov... žiadne výlevy, hlbšie zamyslenia či hodnotné myšlienky. Prakticky len zážitky, známky (zapisovala som si známky... ale to nevadí...) a občas sa na stránkach mihol nejaký ten môj názor. Druhý denník mi vydržal len zopár úbohých mesiacov a ja som si znova dala pauzu. Prečo? Absolútne nemám tušenia.
Zlom nastal keď som sa ako čerstvá prváčka a členka gymnázia nahnevala na príliš inteligentného, príliš prívetivého, príliš sebavedomého, príliš zvedavého, príliš výbušného a príliš pokryteckého spolužiaka. Teraz sa za tento prečin nenávisti takmer hanbím ale vtedy som ho vážne nemala rada. Ale už som prišla som na to prečo! B je totiž presne taký človek akým by som bola aj ja keby zrazu zmením pohlavie, nadobudnem moje neexistujúce sebavedomie, začnem sa učiť a do ruky mi namiesto klávesnice strčíte gitaru. To som ale odbočila... späť k denníkom.
V októbri 2012 som teda napísala svoj prvý výlev. Zlom to bol aj v ohľade formátu mojich výtvorov- dovtedy som bola verná klasickej, knižnej podobe denníka no od toho dňa som presídlila do textového editoru známeho aj pod menom Word. Ako človeku lenivému mi ťukanie do klávesnice vyhovovalo viac ako držanie pera ale povedzme, že som jednoducho šla s modernou dobou. Myslela som, že sa spolu s opustením papierového denníčkového prostredia stratí to čaro písania ale ja som sa v klávesnici našla oveľa viac. Mojím supertajným dôvodom je aj to, že už od malička držím pero nesprávnym spôsobom, neviem sa preučiť na držanie správne a z tohto dôvodu mám na ruke jeden mimoriadne otravný otlak, ktorý ma zvykne dosť bolieť keď píšem dlhšie (a verte tomu, že moje denníčkoidné zápisky zvyknú byť aj trikrát dlhšie ako moje články) A preto by ste, milé deti, mali počúvať čo vám hovoria rodičia a učiteľky a nebyť tvrdohlavci ako teta Narween. Tí rodičia a učiteľky totiž občas zvyknú mať aj pravdu.
Tak vznikol prvý dokument vo Worde, ktorý som po približne roku vytlačila a zavrela do šuflíka k zvyšným denníkom. Potom nasledoval dokument druhý, ktorý som vytlačila počas uplynulých vianočných prázdnin. Ďalší denníčkoidný dokument vo Worde plánujem začať písať niekedy v ďalších dňoch aj keď sa dosť silno zaoberám myšlienkou, že by som pokračovala v denníčkovaní do plnohodnotného papierového denníka. Nakoľko sa ale poznám viem, že také siahodlné slohy ako ťukám do klávesnice by som na papier nepísala. Čo už.
Týmto článkom by som vás zároveň chcela namotivovať k písaniu denníka, či už blogového, normálneho alebo akéhokoľvek iného, pretože je to super vec ale zároveň si uvedomujem, že nie som zrovna dobrý motivačný rečník a tak to je asi riadne o ničom. Whatever.
Čo však také výhody denníkovania? Hlavnou výhodou je uchovanie spomienok. Mne veľakrát stačí jediná veta aby som si spomenula ako som sa pri písaní cítila a čo som vtedy zažila. Dnes som si pri čítaní spomenula na veľa vecí, na ktoré by som bez denníka už zabudla. Denník vám zároveň umožní lepšie spoznať samých seba a utriediť si myšlienky a ciele. Mne tie moje dávajú oveľa väčší zmysel keď sú na papieri. A maličkou výhodou je aj to, že ľudia s denníkmi pôsobia viac umelecky a spisovateľsky.
Výhodami písania si denníka a nanajvýš trápnymi spomienkami sa zároveň dostávame aj k mojej, v úvode už spomínanej šialenosti. Čítať si to, čo napísalo moje mladšie ja v rôznych situáciach, v rôznych citových rozpoloženiach a za rôzneho veku bolo vtipnô. Moje denníky sú miestami ako, ehm... koncentorvané bláznovstvo. A ja s vami teraz podelím o to, čo za podivnosti som zo seba v priebehu času vyprodukovala.

Sú dve poobede a mama ma takmer zavraždila pohľadom za to, že som jej po vypotácaní sa z izby popriala dobré ráno. V tejto domácnosti už človek ani slušný byť nemôže (február 2014)

Cítim sa čarovne. Všetko čoho sa dotknem akoby sa zázrakom dojebalo (október 2014, toto je náhodou silná myšlienka)

V bazéne máme tri žaby a voľby vyhral Gašparovič XD (apríl 2009, už ako 11-ročné dietko som podrobne sledovala politickú situáciu na Slovensku a okolitú prírodu. Proud of myself)

Dnes som dostala zápis do klasáku kvôli krave "hudobňárke" len preto, že som sa smiala na tom, čo povedal M. Nespravodlivosť! (február 2008, Toť Narween zachytená ešte ako len začínajúci rebel)

Naša plánovaná menšturačná explózia je predzvesťou zajtrajšieho povinného plávania (november 2012, múdrosť zo školskej lavice)

Sestre sa narodilo mláďa. Jakubko. Všetci Jakubovia, ktorých som doteraz poznala boli kreténi (máj 2013, tá nefalšovaná radosť z prírastku do rodiny)

J. si buchla koleno a teraz ju bolí. Tak jej treba. Bodaj by ho mala zlomené. Nenávidím ju!!! (apríl 2008, ja som mala svojich spolužiakov zo základnej naozaj veľmi veľmi veľmi rada a bola som na nich veľmi veľmi veľmi milá)

Tri doučovania z matiky a ja si z písomky len tak dostanem štvorku... však prečo nie -_-" (december 2011)

Môj bývalý spolužiak je Svedok Jehovov a v sivom obleku rozdáva Strážnu vežu pri tunajšej mestskej tržnici. Nuž vyzerá to tak, že si tu vlastne vediem dosť absurdný život a je mi z toho vtipnô. (August 2014)

Dnes som dostala ponuku na masáž od kvázifešného maďarského robotníka, ktorý opravuje potrubie pri našom dome a momentálne sa cítim tak osamelo, že ľutujem, že som ju neprijala... Zajtra sa vydávam hľadať moju sebaúctu... (August 2014)

Ten pocit keď vám o pol dvanástej večer volá spolužiačka či doma náhodou nemáte tak pol kila plastelíny (november 2012)

O siedmej mi volal brat. Kto normálny volá ľuďom o siedmej ráno? (december 2012)

Prečo neviem hýbať obočím? Prečo? Prečo som tak zúfalo netalentovaná? (marec 2013, číre zúfalstvo)

Náš Starosta má už len jedno oko, druhé mu pravdepodobne niekto vystrelil vzduchovkou- aspoň tak hovorí ocko. Chudák Starosta (január 2009, Starosta bol "len" kocúr, nie ozajstný starosta ale to nič nemení na tom, že to bolo mimoriadne tragické)

Samovoľne sa mi pustila hudba a ja v šoku vypínam obrazovku. Yeah (august 2013)

Nič nechutí lepšie ako mandarinka bez zrniečok o pol tretej ráno (január 2014)

Dnes som dostala jednotku z matiky a v priebehu dňa som sa päťkrát uštipla do predlaktia aby som sa uistila, že sa mi to nesníva (december 2012)

Dva roky som nemala opar a zrazu sa ten skurvenec zjaví na mojej spodnej pere deň predtým než sa idem dať odfotiť na vodičský. Som tak nahnevaná, že neviem čo so sebou (november 2014)

Musí na mňa byť krásny pohľad, sama doma, zakukená v deke na gauči, žeriem špagety a pozerám HIMYM... Normálne sa cítim príťažlivo (marec 2014)

Nuž, aj takéto klenoty vám prinesie dlhodobé zaznámenávanie svojho života a myšlienok. Jediné čo ľutujem je to, že som sa nekamerovala pri tom ako som svoje výcucy z denníka čítala. Myslím, že tie výrazy v rôznych stupňoch zhrozenia na mojom ctenom ksichtíku mohli byť celkom vtipnô. To ale nič nemení na tom, že patrím do blázinca... Nakoľko sa však snažím rozsahovo obmedziť svoje články položím vám už len zopár bezvýznamných otázok a idem si konečne umyť vlasy.
A čo vy? Píšete si/písali ste si niekedy v bájnej minulosti denník? A celkovo, aký máte na denníčkovanie názor? Súhlasíte s tým, že by som autorka mala ako trvalé bydlisko uvádzať najbližšiu psychiatrickú kliniku?
Teším sa na vaše komentáre a názory. Buďte pozdravení!

Vaša zajtra musím vstávať už o šiestej ráno Narween Black

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 4. ledna 2015 v 19:49 | Reagovat

Takže ďalší hrôzu naháňajúci fakt - tiež neviem poriadne držať pero a ani ceruzku, či obyčajnú pastelku. Mám otlak na prostredníku pravej ruky vždy, keď sa vrátim zo školy. A tiež mi neustále vyčítajú, že som mala ako malé trdlo počúvať ako to mám správne robiť. Ale ak je raz človek kľavý, je kľavý navždy :D :D :D :D Ale ani to ma neodradilo od písania normálneho denníka. Blog je síce fajn, ale niektoré veci jednoducho zverejniť nemôžem. Denník je pre mňa útočisko, prístav či maják v búrke. Mám ho rada a hlavne s čajom :D Neviem či sa odhodlám niekedy si svoje staré denníky prečítať, asi radšej nie :D
A musím ťa pochváliť za kreativitu pri vete - V bazéne máme tri žaby a voľby vyhral Gašparovič. Rozosmiala si ma na sto rokov dopredu :D :D :D Vďaka ti ;)

2 Aerosol Aerosol | Web | 4. ledna 2015 v 19:58 | Reagovat

Zápisníkov mám asi šesť, všetky sú rozpísané a žiadny nie som schopná viesť každý deň :D Avšak aj tak som rada za každý z nich a aj si ich rada prezerám spätne, lebo mám rada nostalgiu a lebo podľa nich viem, aký kus cesty som už ušla :)
Rozhodne si však nemyslím, že patríš na kliniku :D Naopak, zdá sa mi, že život tvojimi očami je veľmi zaujímavý :D Ozaj škoda, že si svoje reakcie na staré zápisky nenatáčala :D

3 thedreamwalker thedreamwalker | Web | 4. ledna 2015 v 22:52 | Reagovat

moj nazor na teba sa nemeni, stale si pre mna super super super :D... moje divne denniky s tvojimi porovnat ani nemozem, lebo ty pises jednoducho tak .. neuveritelne dobre :D moje skoncili vsetky dotrhane na male kusky v kosi.. dlho mi to nevydrzalo a bala som sa, ze to niekto bude citat (hej koho by to zaujimalo.. ale dobre :D)
je to fajn z pohladu uchovavania spomienok a tiez z pobavenia, ked to clovek cita po rokoch.. ale asi by som si dennik pisat nedokazala, urcite nie dlhodobo.. ciastocne som to preniesla na blog, ale aj tam sa bojim, ze ho niekto najde -_- a neviem preco!

4 Hay. Hay. | Web | 5. ledna 2015 v 0:09 | Reagovat

Ja aj pri problémom nedopustím na pohodu, ja v pohode žijem, a koľko krát je izba lepší spoločník (to si nahomáram na utešenie, lebo to fakt preháňam :D) ako nejaký človek (ale je to pravda, vlastne). Denníčky som si vidla. Typu 'máme matematiku, píšeme... a napísala som príklady :D čo je dobré, lebo som často poznámky nepísala a vďaka tomuto som prešla úspešne monitorom :D. Potom také tie typy, ako začnem so sebou niečo robiť (mala som trinásť), potom som písala o svojích prvých skúsenostiach s tým a s tým... no krása. Som rada, že som ich vyhodila :D Mimochodom, je fajn čítať cudzie zápisky :D Chcem sa cítiť príťažlivo pri jedení špagiet, a pozeraní HIMYM :D
A na debatu sa teším, ak si to prečítaš :D Veľa šťastia, chvalabohu je to krátke, inak by to človek asi zdal :D Nechcem byť zlá, ale asi budem...
Hej, a Džízs ? :D Moje slovo :D Nikto mi nerozumie, keď ho používam :D Som rada, že nie som sama, kto to slovo hovorí :D

5 simonatea simonatea | Web | 5. ledna 2015 v 0:51 | Reagovat

Boze tento clanok nema chybu. Za denniky sa urcite nehanbi a nevyhadzuj ich. Je to kusok teba z daneho obdobia. Kiezby som aj ja mala nejake zaznamy mojich detskych vylevov. Inak aj ja mam 17 a tiez drzim pero zle. V stvrtej triede ma pre to aj p.uc. vysmiala. No o rok som nastupila na gympel kde sa uz profesori nesmiali. Mali (maju a aj budu mat) z nas kvalitne nervy kedze sme najhorsia trieda na skole. Inak z pisania si mi hrozne sympaticka :) uplne typ cloveka s ktorym stoji za to bavit sa (a komentovat blog :D) glad to know you

6 Olja:) Olja:) | Web | 5. ledna 2015 v 10:17 | Reagovat

Podle mě je moc hezký,když si někdo zvládá vést deník :) já si svůj první založila někdy v 8 letech a od té doby si do něho píšu. Dříve jsem si psala skoro denně,pak se to začalo táhnout na jednou za měsíc,za tři měsíce,jednou za půl roku a tak :D teď si tam píšu vždycky,když si an něj vzpomenu :D a je docela sranda číst to zpětně.

A ještě k tomu tvému komentáři u mě: já jsem se svým blogem taky spokojená,protože mě baví ty moje kecy o ničem :D a taky bych žádný fashion blog vést nechtěla .. jen jsem tam prostě podotýkala,jak se mi to dneska blogový svět jeví :)

7 DIYLenka DIYLenka | Web | 5. ledna 2015 v 11:04 | Reagovat

chcela som si písať denník už dávno ale bála som sa že to nájde niekto z rodiny tak ked som mala také obdobie mala som zložku vo svojom NTB kde som si do wordu písala svoje "sračky" :D teraz by som sa na to už iba smiala :D

8 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 5. ledna 2015 v 13:53 | Reagovat

Hmmm, myslím, že si na tom ešte dobre. ;))

Ja som písala niečo hrozne depresívne a odsudzujem sa za to :/ . A ešte som tam aj kreslila. Jednu kresbu na jeden deň. Ľutujem, že som všetky svoje denníčky z detstva raz spálila v peci. To by bolo iné čítanie. Viem, že som si písala denníček už od druhej triedy na základnej. Potom v piatej som asi prestala a znova som pokračovala cez prázdniny pred strednou školou. Tak som písala len to, ako sa novej školy bojím a o mojej tajnej láske, ktorú už nikdy neuvidím :D Ale uvidela som ho.

A čuduj sa svetu, včera som besne hľadala nejaký zošit, ktorý by som mohla použiť ako denníček. A našla som a začala písať. Po vyše dvoch rokoch som sa znova dala na denníčkovanie. A zhodou náhod práve včera, v deň keď si ty vydala tento článok :D :D No nie je to osud?
S tým prázdninovým denníčkovaním som prestala hneď ako som nastúpila na strednú z dôvodu, že na to nie je čas. A naozaj nebol, pretože ja píšem extrémne dlhé denníčky. A keď raz začnem, je ťažké prestať. Takže teraz ho budem písať, len keď bude čas.

Trošlililinku som sa rozpísala :D :D
Páčia sa mi tvoje úryvky z denníčka. Pobavila som sa, ach jaj. Zlepšila si mi náladu v tento pochmútny deň mojich jahôdkových dní ;)
Inak, je veľmi zaujímavé písať denníček do wordu a potom ho vytlačiť. S tým som sa stretla len u teba, myslím :D

PS: Nitriansky kraj je dosť ďaleko. Škoda, no. Ale raz "keď budem veľká", a budem mať vlastný vodíčák, auto, možno aj navigáciu alebo sa aspoň budem vyznať v mapách..., tak za tebou prídem :* ;)

9 Dominika Dominika | Web | 5. ledna 2015 v 14:44 | Reagovat

Tak kvalitne som sa už dávno nezasmiala. Naozaj :-D

Ja som mala jeden pokus písať si denník. Jedného dňa som si našetrila pár medenákov (mala som asi 11) a vybrala sa do nášho malého obchodíku naproti, kde som kúpila ten najružovejší a najchlpatejší zápisník, aký som našla) - tou dobou som ešte nemala traumu z ružovej farby
Každý večer, predtým, ako som šla späť som do neho napísala pár trapošín a schovala ho pod matrac mojej postele. Nejako sa stalo, že som na to zabudla a spomenula som si nato až pred dvomi rokmi, keď sa moja mamina rozhodla ten matrac vytiahnuť von. Vychytila som jej ho z ruky v poslednej chvíli a najbližších pár hodín som si čítala tie debiliny. Vrchol bol. keď som 2.7.2010 po slovách "momentálne som závislá na chlebe s maslom" predpovedala aktuálnu politickú situáciu :-) Aká som ja Sibila!

Ale už chápem, prečo tak dobre píšeš. Keď si takú dlhú dobu vedieš denník, zanechá to následky.

10 silluety silluety | Web | 5. ledna 2015 v 14:46 | Reagovat

Jehej :D taky sem začala okolo 10-11 roku :D přesně tak, co bysme čekali :D upřímně, u mě to taky není ještě dokonalý :D.. ne, není.
Psala jsem si skoro pořád a teď? Když potřebuju tak to vyliju na blog :D vlastně za tímto účelem mám blog :D prostě na tyhle voloviny :D protože deník ti neřekne, jestli si úplnej debil a nebo ti nepomůže :D takže tak :D a hlavně z něj není salát, nebo není zašlí že? :DD
jinak máš super desing, jak jsem si všimla nový a je dokonalej :3 <3

11 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 5. ledna 2015 v 15:13 | Reagovat

Každým článkom ťa mám radšej a radšej! :) Máš proste geniálnu myseľ na sarkastické pripomienky :3
Tie zápisky z denníkov sú jednoducho úžasné! :D Niekoľko krát si ma neskutočne pobavila :D A vidím, že nie som jediná kto sa teší z bezkôstkových mandaríniek :D
Ja som si teda denník písala úplne odmalička. Minule som dokonca konečne otvorila svoj úplne prvý denník, ktorý som zamkla a stratila od neho kľúč /veď prečo nie?/ Je z roku 2007 a mala som vtedy krásnych 7 rokov :D Sú tam zápisky typu "Dnes som si navliekala gorálky /spisovne sú to asi koráliky ale nevadí/ :D A ešte jeden posledný zápis ktorý ma dostal, sa týka môjho spolužiaka do ktorého som vtedy "bola". Bol vlastne prvý chlapec do ktorého som sa zaľúbila a jediný komu som to priznala :D Moje prvé sklamanie v láske :D No a vďaka denníku som zistila, že som s ním dokonca tancovala a viedla dosť vtipnú konverzáciu :D Vtipné je na tom, že s ním jediným asi odchádzam na strednú školu /moje sedemročné JA by sa asi od šťastia zbláznilo!/
Potom som písala o akomsi mentolovom klube ktorý som založila s kamoškami /bola som ja normálne dievča?/, o tom ako som sa učila lyžovať...A teraz je tu môj denník, ktorý píšem od 12 a do ktorého výnimočne stále prispievam. Ten je prevažne o mojich samovražedných myšlienkách o tom ako nenávidím miesto kde žijem a tak...A teraz som vlastne tiež prešla na denníčkovanie v počítači.
Teraz si ma úplne naladila na taký denník s fotkami, obrázkami, citátmi, názormi...Asi zájdem do papiernictva a kúpim si nový :3 :)) Náhodou, mňa si motivovala, takže určite si dobrá motivátorka! :D

12 Rezzy Rezzy | Web | 5. ledna 2015 v 16:07 | Reagovat

Taky jsem zkoušela psát deníčky a moc dlouho mi to většinou nevydrželo :D Až někdy ve čtrnácti, když jsem začala psát v léčebně, jsem pak psala deník pravidelně asi tři roky. Ale po smrti mojí prababičky, nevím proč, jsem jaksi s deníkem přestala...
Máš pravdu, že deník je skvělá věc, člověku se vybaví spoustu věcí,  na které by se jinak nevzpomněl, to je na deníku super :)
Jinak úryvky skvělé, ty umíš vždycky nějak pobavit :D

13 Anette Anette | Web | 5. ledna 2015 v 19:48 | Reagovat

pěkný blog :) líbí se mi tvůj styl psaní, je to originální :)
jinak je hezké si vést deník, zapisovat si tam své myšlenky a pak si je zpětně číst, někdy ti ukápne i slza :') je to krásné a hlavně skvělá vzpomínka na dětství :)

14 Džejní Džejní | Web | 5. ledna 2015 v 20:07 | Reagovat

ja tiez drzim pero velmi divne, takze mam na prstenniku pravej ruky jemny hrbol, ktory ma vsak nastastie nikdy nebolel. dennicek som si uz parkrat zacala pisat, ale potom som popisane stranky vyhodila, pretoze mi prisli prilis trapne a zbytocne na to, aby som si ich uchovavala do buducnosti. svoje pocity a myslienky casto pisem ako clanok na blogu, ale mimo toho nemam ziadny sukromny dennicek, ktory by bol mojim tajomstvom. asi citim potrebu, aby mi ludia pisali svoje nazory na moju nanic naladu...
myslim, ze tvoje myslienky su velmi dobre a nepridu mi ani nejak extra sialene. budem rada, ked sa s nami este niekedy podelis o pasaze zo svojho dennicka :)

co sa tyka serialu Teen Wolf, sama neviem, ci bol vlastne dobry napad pozerat ho. je tam dost vela mlatenia sa, nejaka ta tinedzerska laska, kamaratstvo, tinedzerske problemy, ale ovela viac problemov s nadprirodzenymi bytostami. a potom este pekny Dylan bez nadprirodzenych schopnosti. ja by som povedala, ze pozri si prvy diel a uvidis, ci sa ti ten serial zapaci alebo nie.

15 lotte-hazlert lotte-hazlert | Web | 5. ledna 2015 v 23:58 | Reagovat

Tie zápisky :D To sú fakt klenoty ako z pokladnice nejakého fakt dobrého komika (dosaď si meno obľúbeného, napadol mi len Andy Kraus s jeho Lázslom... (alebo Lászlom?)). Moje doterajšie denníčkovanie vždy skončilo tak dvomi, tromi zápiskami, následné odmlčanie na pol roka a odznova, ale už asi dva týždne vážne uvažujem o serióznom začatí. A v tom príde tvoj článok a ja pri najbližšej príležitosti mierim do papierníctva.... (zvolím ten "pseudospomienkovník"). Môj vzťah k spolužiakom bol v nižšom veku podobný. Hovno, rovnaký. Teraz sa to nejako vykryštalizovalo... Ďakujem za dokopanie mojej osoby k realizovaniu denníčkovania. Máš to u mňa :D A ak by si náhodou zmenila trvalé bydlisko, aj keď si myslím že by to bolo zbytočné, daj vedieť, rada sa pripojím... :D

16 Miss No Strong Miss No Strong | E-mail | Web | 6. ledna 2015 v 18:50 | Reagovat

Vstávat v 6 ráno by mě docela určitě zabilo.
Úryvky z tvých zápisků jsou velice upřímné a o to lepší! :D
Ještě svůj deník mám, takový zamykací (nikdo neví,kde mám klíček, muhaha), ale docela tenký. Dřív jsem měla ještě pár deníčků, ale... nevím, kde skončily :( ten můj si někdy v zápalu melancholie odemknu, pročtu, občas tam něco napíšu..ale většinou používám blog no, jsem moderní :D
Tak mě napadá...už hodně dlouho jsem svým deníčkovským uměním neproplouvala :D upřímně... mám trochu strach z toho, co všechno bych tam mohla najít :D

17 redhead-femme-fatale redhead-femme-fatale | Web | 6. ledna 2015 v 18:51 | Reagovat

ten Jakubko a kocúr ma dostali :D
ja si píšem nonstop denníček od podobného veku ako ty..a ked soms i to čítala po sebe, tiež nonstop červená a ten pocit...uf, dúfam, že to nik okrem mňa nečítal :D
nám v škole zadali za úlohu písať si "autorský denník" v prípade, že nemáme nápad na scenár,máme použiť stránku z denníka :D

18 larelahachel larelahachel | Web | 7. ledna 2015 v 10:41 | Reagovat

Ty si úplne super. Mala by som si od teba vziať príklad na dobré články xD
Ja som si denník viedla raz v živote (asi dva týždne, potom som ho niekam založila a doteraz ho neviem nájsť -,-"), keď som mala dvanásť rokov.
Ale zaznamenávala som si svoje nočné mory a potom som sa hrabala v snári, aby som zistila, čo znamenajú. Áno, kedysi som tomu verila. Mne sa totiž nič príjemné nesníva. V mojich snoch je len temno a krv, poprípade mňa alebo niekoho z mojej rodiny chce niekto zabiť, napríklad maniak s motorovkou.
Nemyslím si, že máš psychiatrickú liečebňu udávať ako svoje trvalé bydlisko. Tento článok mi hneď po ráne dodal dobrú náladu, takže ti ďakujem.

19 Mina W. Mina W. | 7. ledna 2015 v 18:13 | Reagovat

Pamätám sa, že som si môj prvý akože denník písala, keď som ešte bola na prvom stupni, asi tretiačka. Viem, že som raz napísala, že si môj kamarát robí pyramídu z kariet a učiteľku som prirovnávala k zvieratku, čo robí mú.
Svoj oficiálny denník som začala písať koncom dvetisíc deviateho a bolo to naozaj príšerné. Nápodobne som riešila, kto s kým akože je a niekedy, keď si tento denník čítam, fakt sa hlasno rehocem.
Teraz píšem do druhého denníka (ten prvý nemal dostatočne pevnú väzbu a naschvál nechtiac som akosi ohla obal, takže som si musela kúpiť druhý už s trochu tvrdšou väzbou) dosť nepravidelne, keďže moje písania mávajú minimálne 4 A5 strany (áno, moje ruky neskutočne bolia od písania), ale stále si ho vediem :D
a ďakujem za článok, čítam ho až dneska, ale dostatočne ma povzbudzuje a motivuje, aby som prekonala zajtrajší návrat do školy.
Mimochodom otázka: ako to, že si do školy šla už v pondelok? Ja idem až zajtra, resp. štvrtok..

20 Lany Lany | Web | 7. ledna 2015 v 19:53 | Reagovat

Môj denníček by si snád' čítať ani nechcela :D Ktoré decko (teda okrem mňa) sa v šiestom ročníku ešte stále hraje s barbinami na schodoch na chodbe? Yeah, nie si divnejší človek ako ja :D

Rozmýšľam nad tým, že sa k denníku opäť vrátim, lebo na blogu to je iné ako viesť si vlastnoručne napísané záznamy s kresbičkami a všelijakými blbosťami. Nič sa nemôže vyrovnať otáčaniu popísaných papierových stránok, asi tak, ako sa knihám nemôže vyrovnať žiadna elektronická čítačka, hh.

Super nápad na článok, a máš zaujímavé skúsenosti, muhehehhe.

21 Simonne Simonne | Web | 7. ledna 2015 v 22:07 | Reagovat

ja som si jeden denník spálila, ten ktorý som venovala svojej prvej platonickej láske ktorá absolútne vôbec nevyšla. A tiež to bolo úplne celé zle. Fakt, myslím že okrem sklamania z lásky bol další dôvod spálenia tá štylistika. Posledný denník ktorý som písala, som písala popri tom ako som sa dávala dokopy s mojím terajším priateľom a mám taký pocit že keď sa rozídeme tak ho tiež asi spálim :D som trápne teatrálna

22 Vivi Vivi | Web | 8. ledna 2015 v 0:31 | Reagovat

Dennickoidny typ :D really?:DD
Ja by som potrebovala pohyb v tvojej spoločnosti pretožema nejako opäť chytaji depky a ty si to prave orechove naa zlepšenie nalady svojimi vyploodmi z hlavy:D
A zas si mi potvrdila to, ze by si mala byť spisovatelkou pre mladez čiže nas. Ale jnie len tu na blogu, ale aj niekde v knihe pretože máš spisovateľské schopnosti skutočne uz aj ako 10 rocna si bola skvelá v písaní narozdiel odomna ,kebyze si prečítaš moj dennik z roku 2012 tak umrieš nudou:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama