Od búrky k chameleónom

13. srpna 2014 v 23:54 | Narween Black |  Myšlienkovo


Milujem búrku. Milujem tie blesky čo bičujú oblohu, tie ohlušujúce hromy, neúnavný buchot dažďa... milujem ju cez deň ale ešte viac ju milujem v noci. Pretože v noci je všetko lepšie, temnejšie, krajšie, záhadnejšie. Milujem chvíle ako je táto, keď vypadne elektrina a ja musím písať budúci článok v jednom nemenovanom populárnom textovom editore (aj tak všetci vieme, že je to word) Milujem keď musíme psa pustiť dovnútra pretože má z búrky strach a vyštekuje mi pod oknom pokým nedosiahne to, čo chce. A potom mi ten mokrý, smradľavý a chrápajúci kus kožucha zaberá kus postele a ohrieva pravú nohu pokiaľ ťukám do klávesnice. Za svetla sviečok. Za zvukov búrky. Za mihotu bleskov za polozatiahnutými roletami. Za pípania alarmu, ktorý signalizuje, že aj elektrina má právo vziať si dovolenku. A za chrápania toho čuda, čo si snáď ani nezaslúži pomenovanie pes.




V ruke držím zelený čaj s medom. Vlastne nedržím, ako by som potom dokázala písať oboma rukami? A čaj sa nedá držať, musí byť predsa v hrnčeku. Príliš zložitô na túto nočnú hodinu. Čiže vlastne som chcela povedať len to, že je ten žltý, už napol prázdny, hrnček s čajom vedľa mňa na posteli. Na tej posteli je nejako veľa vecí, okrem mňa a už spomínaného psa sa tu totiž váľajú aj randomné kusy oblečenia (konkrétne sivé tepláky, tričko, podprsenka, ďalšie tričko a jedna ponožka, pričom ponožka číslo dva spočíva pod posteľou), vankúše, ďalšie vankúše, jedna sviečka (pevne verím, že sa neprevráti a nespôsobí požiar), paplón, baterka a už spomínaný hrnček s čajom (pevne verím, že sa neprevráti a nespôsobí mláčku)
Ale to som už odbočila, ako mi je dobrým zvykom.
Moja izba zrazu pôsobí idylicky, romanticky a útulne. Patetické. Ale mám pocit akoby ani nebola mojou izbou. Akoby som ani nebola doma. Akoby som to ani nebola ja. Vyzerá to tu inak, nevidieť totiž ten bordel v podobe oblečenia čo som ešte nestihla vtrepať do skrine pretože tú skriňu treba najprv upratať. Mäkká tma ustupuje slabému svetlu sviečok, ktoré sú nerovnomerne rozložené v tej časti izby, kde sa nachádzam. Pes sa mi opiera o nohu a chrápe snáď ešte horšie ako zvykne chrápať môj otec. Popíjam čaj. Rozmýšľam. Vychutnávam si čaro prítomného okamihu. Je to upokojujúce byť po takmer troch týždňoch niekde, kde to poznám, bez človečej spoločnosti a robiť niečo tak obyčajne neobyčajné ako ťukať do klávesnice započúvaná do neúnavného dažďa a koncentrovaná len a len na písanie. Želám si aby ste tu mohli byť so mnou. Aby ste to mohli vnímať. Aby ste to mohli počuť. Aby ste to mohli vidieť. Aby ste to mohli cítiť (nie, to nie, to by som vám nespravila. Mokrý pes je totiž veľmô smradľavý pes) Uvarila by som vám čaj (netuším ako, bo elektrika stále odmieta naskočiť, cítim sa tu ako v stredoveku- teda až na ten laptop v mojich rukách) a rozprávali by sme sa. Mám hroznú chuť rozprávať sa s niekým, s hocikým, koho zatiaľ nepoznám a hlavne s niekým, kto nepozná mňa. Mám chuť rozprávať a rozprávať a rozprávať až pokým nezachrípnem. Rútim sa v ústrety novým začiatkom, možno novým koncom. Ale uvidíme čo bude, nikdy som nebola majster v plánovaní budúcnosti... neviem ani čo bude zajtra, nieto ešte o rok či o dva. A aj keď som antitalent na plánovanie neznášam keď niekto plánuje za mňa (že mami?) Nechajte ma dojebať si svoj čas a život ľudia. Vďaka. A boh vám žehnaj. A keďže som tak zúfalo neorganizovaná, sťa neriadená strela, snažím sa plánovať čo najmenej pretože moje zúfalé, častokrát na poslednú chvíľu vytvorené, plány aj tak nikdy nevyjdú. Nevermid.
Skôr než som sa odhodlala písať mala som vážnu dilemu či radšej čítať alebo písať... keďže mám stále rozčítané 800-stranové Odviate vetrom, do ktorého sa mi takto navečer (či skôr na noc) púšťať nechcelo vyhralo písanie. Nie, že by tá kniha bola zlá, ale 800 strán je 800 strán, tento fakt nezmeníte a to ma na tej knihe odpudzuje. Ako, som na 600-niekoľkej strane a stále nie som na konci a toľko deja a toľko zvratov a toľko opisov... ako toto mohol niekto napísať ? Mne by zaručene došla trpezlivosť... A tak teda píšem, veď vidíte. Však, už bolo aj na čase nejaký článok nie len rozpísať ale aj dopísať, nemyslíte? A nový design! Opäť. Som nepoučiteľná. Ach, som schopná meniť vzhľad blogu aj každé dva týždne. Ako taký cute chameleón (mimochodom, máte radi chameleónov?)
A tak sme sa dostali od búrky ku chameleónom.
Som majster prepojovania tém, no nie som?
A napísala som pomerne krátky článok. God bless me!

Prajem krásny deň/večer/noc.

Vaša Narween Black, váš milovník búrky, degustátor čaju, neorganizovaná neriadená strela, chameleón lover a osoba čo práve napísala viac-menej krátky článok.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 14. srpna 2014 v 1:08 | Reagovat

Aleluja, konečne som sa k tebe dostala!!
Ach jaj, aj nám tu zrovna šaškuje búrka, tak sa bojím ako dieťatko zalezené pod perinou. Nechápem, čo na to máte radi! :D
Gratulujem, že si domka...keby viem, kde bývaš, už ma máš nasáčkovanú v izbe s improvizovaným čajom a rozoberali by sme najnovšie udalosti tohto týždňa, dňa, roka, je toho dosť. :-) Neplánuj, všetko sa tak hnusne zvrtne, že dovidenia. :-) Ako mne.... :-)
Inak obdiv, nikdy by som tak dlhú knihu nedočítala... :p ...ja som na strane 389 a kniha má asi 600 strán. Som leňoch, proste. :D
Mám ťa rada!! Moc... :-)

2 Aerosol Aerosol | Web | 14. srpna 2014 v 1:09 | Reagovat

Mám rada tieto tvoje búrkové články, toto je už druhý, pokiaľ ma pamäť neklame... však? :) Pôsobia tak spokojne a emotívne a páčia sa mi, možno preto, že mám taktiež rada búrky a prežívam ich pomerne podobne :) A takisto mám rada aj chameleóny, vlastne ich zbožňujem a niekedy v budúcnosti by som nejakého chcela, ale najbližších päť rokov to asi nebude možné :D

3 Vivianna Vivianna | Web | 14. srpna 2014 v 2:14 | Reagovat

Zaľúbila som sa do tvojho designu. Zaľúbila som sa do tohto článku. Zaľúbila som sa do tohto textu. Zaľúbila som sa do týchto myšlienok. Ako to robíš? Napíšeš niečo, čo je tak obyčajné, ale v tvojom podaní, to obyčajné nie je ani omylom. Veľmi dobre sa to číta. Úplne samo.

Ja sa naopak búriek bojím. Neviem prečo, ale vždy, keď počujem ten zvuk /hrmenie/ a zároveň sa cez okná rozsvieti celá izba /pomocou blesku/, tak sa okamžite strhnem, zahrabem sa pod paplón a koniec. Zbožňujem, keď prší to áno. Napr. taký sobotňajší podvečer, kreslo pri okne, zvuk padajúcich kvapôčok, vonku taký tmavý, ponurý svet a ty si doma v teple a bezpečí. Taká idylka. ;)

4 steel32 steel32 | Web | 14. srpna 2014 v 10:54 | Reagovat

s tim čajem si mě rozsekala :DDD
ale miluju bouřky, hlavně ty večer, mega silný :3
joo, taky nesnáším, když někdo plánuje za mě a zdá se že mamku to nějak moc baví :DD
a ten design je boží! :D já bych ho měnila snad každej den, tak ho nakonec neměním vůbec :DD

5 Malá Dáma Malá Dáma | Web | 14. srpna 2014 v 11:02 | Reagovat

úplne ako by si opisovala moju izbu a ešte k tomu včera, keď bola búrka, riadne svietilo..takmer každú sekundu. Na mojej posteli je tiež toho habadej.. oblečenie, dva paplony, vankúše.. ešte aj ten pes sedí. :D Všetko je to tu také plné, útulné. Mám rada svoju izbu. :D

Po tomto článku budem asi viac vnímať, keď budem znova ležať v posteli, bude sa blýskať, hrmieť, zapálim si sviečku a budem len tak rozmýšľať..

6 Sauline Sauline | Web | 14. srpna 2014 v 13:46 | Reagovat

Tento článok sa mi mega páčil. Asi preto, že tiež milujem búrky a včera, včera, keď sa všade okolo mňa ozývali blesky hromy a dážď mi išiel vybiť okno som vyšla na balkón, nechala sa tým všetkým ošľahať a ožiariť, pričom som sa usmievala ako kretén. Nechcelo sa mi z tade odísť, lenže som si zabudla papuče a tak moje ponožky boli skrz-naskrz mokré.

A tak som skončila pri filme Friends with benefits. Čím som prečkala, úplne najlepšiu búrku. Nám však nevypadla elektrika. Prečooo, bolo by to epic. :D

Napísala si to krásne. Fakt. Páči sa mi to ako prechádzaš plynulo z tému na tému, to sa stáva aj mne a niekedy si to ani nevšimnem. :D

A neviem či mám rada chameleónov, pretože som nikdy žiadne nevidela naživo. Chápeš najprv musí byť taká intímna chvíľka, pohľadenie, pohľad z očú do očú a potom ti poviem, že či hej, či nie. :D

Okrem toho čaje, teplé čaju sú naj. Len ten zelený a čierny rada nemám. Pre mňa je klasika osvedčená citrónová.. Najlepší. A k tomu psovi. Pozdrav ho. :)
Ja som totiž mala vonku zajaca aj psa a nemala som ísť ako po ne (nedajbože by do mňa udrel blesk :D) takže som si obhrýzala nechty aby sa im nič nestalo lebo obaja sú bojkovia čo sa búrok týka. :D

7 womm womm | E-mail | Web | 14. srpna 2014 v 14:14 | Reagovat

Pekný výtvor.
Vtipný a dobre čitateľný. Ja mám rád búrky, ale žijem v izbe so sestrou takže si jej zvuky vychutnávať nemôžem. A aj tak by som dlho bez hudby nevydržal.
K chameleónom mám neutrálny vzťah :D Nevadia mi, ale ani ich nejak nemilujem.
Celkovo dobrá robota :)

8 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 14. srpna 2014 v 15:59 | Reagovat

Milujem tieto tvoje články, čo nedávajú zmysel a pritom sú tak zmyselné :)
Tá včerajšia búrka bola úžasná. Robila som si srandu, že obloha bola tak osvetlená od bleskov, že by som si pritom mohla čítať, no nádhera.
A samozrejme, nový dizajn tip-top krásny ;)

9 Will-R Will-R | Web | 14. srpna 2014 v 18:06 | Reagovat

všimla som si, že si mala nový dizajn a potom po hodine som si všimla, že máš zas nový :D ale to je ok, ja mením dizajn každý deň takže stále si na tom lepšie, búrky milujem aj ja hlavne v noci :D
zas ma rozosmialo to: že mami :D
my sme včera ale búrku nemali, možno tak okrajovo vlastne tu búrka toto leto ešte neprišla pozrieť :D

10 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 14. srpna 2014 v 19:24 | Reagovat

Búrky majú svoje čaro :D A v noci sú najlepšie.... :) Pretože keď sú v noci, nevadí mi to. Cez deň mi to vadí len preto, pretože prídu v nesprávny čas :/ Vždy keď sa chytám von...
Poznám bordel na posteli.... ja tam mám vždy veľa randomného oblečenia. Teraz bude asi zmáčané od mojich depresivných sĺz.
Opäť krásny článok, rada by som sa s tebou rozprávala :D ;) Ani pes by mi nevadil.

11 Vivi Vivi | Web | 14. srpna 2014 v 21:00 | Reagovat

chameleon lower to ma dostalo :DDD
Všimla som si že vlemi rada meníš design ale nemožem ti to zakázať preetože vieš vytvoriť velmi pekné designy aj ked trošku depresívne, ale ja by som sa nemala čo ozývať že :D
Mne sa práveže toto na tebe páči, že v jednej vete vieš rozobrať aj 100 tém.:D
A inak teší ma že aj ked si nechcela velmi ísť domov, že si sa cítila príjemne vo svojej izbičke a príchod neobl až taký hrozný:)

12 Ta "neviditelná" :) Ta "neviditelná" :) | Web | 14. srpna 2014 v 23:09 | Reagovat

panečku v tolika zemích si byla? normálně se mi zamotal i jazyk jak jsem to četla :D
Jak jen ty to děláš, že v každém článku je tolik emocí, tolik pocitů..tolik... vášně?! já se bouřky bojím, šíleně, ale blesky mě baví pozorovat :D ten konec s tím chameleonem mě pobavil :D jinak mě chameleony nevadí. a nové pozadí na blogu :O áááá, máš to tu úplně boží!!! :333 ale tak to ty vždycky!! :) ♥

13 Rezzy Rezzy | Web | 15. srpna 2014 v 9:15 | Reagovat

Děkuji za hezký komentář :)
Taky se mi moc líbí bouřky v noci, ale spíš když jsou trochu dál, jinak se těch hromů hrozně lekám :D
Co vlastně máte za psa, že tak chrápe? :D
Taky nechápu, jak někdo může napsat takovou knihu. Chtěla bych umět tak psát... umět to tak dobře promyslet a mít trpělivost dopsat to do konce... To je fajn, že u tebe zrovna vyhrálo psaní, protože se mi ten článek moc líbí, píšeš skvěle :)

14 Chica con sueños Chica con sueños | Web | 15. srpna 2014 v 13:24 | Reagovat

taky miluju bouřky, hlavně v noci.. ale když chci jít potom spát a ono prší, tak neusnu. při usínání musím mít naprostý klid a ticho :D

15 Vivianna Vivianna | Web | 15. srpna 2014 v 20:10 | Reagovat

Musím sa ti dodatočne poďakovať za povzbudivý komentár. ♥ Veľmi mi to pomohlo. Ale nič z toho aj tak nebolo. Veď všetko mám na blogu. Možno nabudúce. Každopádne ďakujem! :)

16 :* :* | Web | 15. srpna 2014 v 20:38 | Reagovat

Píšeš úžasně, strašně dobře se to četlo..:)) jinak já bouřko moc nemusím, náš pes taky vyšiluje, vždycky začne kousat dveře a shazovat truhlíky z oken :DD

17 Kačka (osobnivesmir.blog.cz) Kačka (osobnivesmir.blog.cz) | Web | 15. srpna 2014 v 21:21 | Reagovat

Já jsem jednou na táboře spala venku v bouřce. My pod plachtou se spacáky a vedle déšť, blesky a hromy. To bylo něco! Nezapomenutelný zážitek. :)

18 myantisecretdiary myantisecretdiary | 16. srpna 2014 v 14:23 | Reagovat

prvý krát na tomto blogu, ale láska na prvý pohľad. ja mám z nového desingu vzdy dilemu kedze som v tom kilavá. neznášam búrky aj ich milujem. zálezí od okolností, no posledný týzdeň ich tu máme viac ako chlpov mojho kocúra na oblečení. to je uz čo povedat. patetické? magické. milujem tieto-pateticko-magicko-úzasne večery :)

19 galaxyyy galaxyyy | Web | 16. srpna 2014 v 15:59 | Reagovat

presne som si to vedela predstavit :) este milionkrat ti napisem, ze super pises :-D

a paci sa mi aj novy dizajn, aj ja by som so svojim mala nieco uz urobit :O .. tie obrazky nalavo - najlepsie ;)

20 femme fatale femme fatale | Web | 16. srpna 2014 v 20:11 | Reagovat

búrky sú úžasné divadlo...blesky ktoré ožiaria celú oblohu a za tým ohlušujúci hrom (moja mačka vtedy uteká hore-dole po byte a hľadá tiché miesto...pche?! :D)
nám bohužiaľ elektrika nevypadla...dúfam, že raz sa stane a ja napíšem ppodobný článok o kráse v chaose :)

21 Luce Luce | E-mail | Web | 28. srpna 2014 v 21:36 | Reagovat

Wow, ešte som asi nepočula tak dôverne opísanú búrku :D

22 dance-in-rain dance-in-rain | Web | 31. srpna 2014 v 20:21 | Reagovat

uuuuuh.... búrka je jeden z dôvodov, prečo mám rada leto, ktoré inak neznesiem :D Výborne sa mi pri nich zaspáva ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama