Keď budem veľká...

24. srpna 2014 v 15:14 | Narween Black |  Serióznosť stelesnená

Asi každý mal ako malé deculo sny čo bude robiť keď bude konečne "veľký", keď bude konečne chodiť aspoň na strednú alebo keď konečne pokorí tú vybájenú hranicu dospelosti.
Kedysi dávno som s obdivom čumela na všetkých tých veľkých ľudí... na krásne dievčatá, čo sa nekontrolovateľne smiali na ulici, na chlapcov, čo fajčili a pili pivo z plechovky za barákom na lavičke. A chcela som byť ako oni. A teraz? Teraz som ja jedno z tých krásnych dievčat čo sa nekontolovateľne smeje na ulici (teda až na tú krásu) A je to také super aké som si myslela, že to bude? Absolútne nie... ale má to svoje čaro.
K tejto téme ma doviedlo to, že ako som vo štvrtok sedela (okej, nemôžem klamať, ležala... ležala som na lavičke ako bezďák, ale čo tam po tom... dont judge me, meh) na lavičke pri rieke, pretože mi ušiel bus, čítala Raňajky u Tiffanyho, popíjala Acidko a okolo mňa prechádzal otecko s dvoma deťmi. Otecko telefonoval a decká- chlapec a dievča, obaja okolo takých štyroch rokov- sa šuchtali za ním a o niečom sa hlasno dohadovali, počula som ich aj napriek hudbe v slúchatkách a asi preto som sa pozrela ponad knihu kto to ku mne, alternatívne vyzerajúcemu adolescentovi, s takým hurhajom prichádza. Vybrala som si jedno slúchatko z ucha aby som lepšie počula hádku, ktorá bola, pokiaľ som dobre vyrozumela, o tom akého draka by chceli keby si mohli vybrať... decká boli očividne dosť ovplvnené rozprávkou Ako vycvičiť draka. (Keby si mám vybrať ja, tak si vyberiem Bezzubého! O tomto sa neháda... každý chce Bezzubého. Bez debaty.) Ale to som odbočila... Keď už tie deti boli blízko mňa zrazu sa na mňa obe pozreli a spomalili. Tá malá ma obdarila úplne takým obdivným pohľadom aký som ja asi kedysi házdala na starších "kúl" ľudí. Potom šli ďalej, no ešte som počula ako hovorí bratovi že "Keď budem veľká aj ja si tu budem takto čítať..." A hádali sa ďalej. Bolo to však také hrozne milé a k tomu som ešte pocítila takú nevídanú dávku nostalgie že ma to donútilo spísať článok. Takže tak. Veselo som sa dala do premýšľania o tom, čo všetko som chcela robiť "Keď budem veľká"





Budem nosiť topánky s opätkami
Chcela som mať proste všetky topánky len a len s opätkom.
A teraz? S opätkom mám len 4 páry topánok (z tuším dvadsiatichdvoch) pričom na dvoch je ten opätok taký malý, že zvažujem či sa to vôbec za opätok považovať dá... Nikto mi totiž nepovedal (respektíve povedal, ja som ho však statočne ignorovala a naďalej si vravela svoje), že sa v tom nechodí moc pohodlne a bolia z toho nohy. A ešte k tomu na tom moc elegentne chodiť ani neviem, asi by to chcelo prax. Kašlem na to, že je to ženskejšie a že si to moje päťročné ja vysnívalo. Otrhané plátenky forever!

Budem chodiť na diskotéky
To by sa ale zo mňa nemohol vyhrabať mierne antisociálny domased, všakže? Idea diskoték mi aj naďalej zostáva cudzia, doteraz som bola len na dvoch a to mi úplne stačilo... zistila som, že nemám rada hluk, že nemám rada kvantum ľudí, že nemám rada kvantum opitých/pripitých/podnapitých ľudí, že nemám rada tú hudbu čo na diskotékach hrávajú. Mám skrátka radšej kaviarne/knižnice/čokoládovne/randomné lavičky/čajovne a podobné, pokojnejšie inštitúcie. Moje minulé ja by bolo sklamané.

Budem sa dívať v telke na čo len chcem a hlavne dlho do noci
Televíziu nepozerám takmer vôbec. Ale hej, prakticky sa dívam na čo len chcem, na nič sa totiž obyčajne dívať nechcem, takže sa to dá považovať za splnené. Keď už niečo pozerám tak je to výnimočne večer nejaký film (väčšinou s rodičmi pretože spoločné pozeranie telky sa u nás ráta ako plnohodnotný, spolu strávený čas) alebo Pokémonov, Gumkáčov, Toma&Jerryho či Scooby Doo-a... dostala som sa teda tam, kde som bola pred desiatimi rokmi. Hoooray!

Nebudem nosiť sukne a šaty
Keď som bola malá tak som to hrozne neznášala. Hlavne v škôlke, keď som sa ešte nemohla moc brániť a nosila som to, do čoho ma rodičia alebo starší súrodenci navliekli... Potom som začala "rebelovať" a sukne/šaty som až do predminulého roka nosila maximálne tak dvakrát do roka (teraz mi to pripadá ako rúhanie) Momentálne ich znova nosím, cez leto dokonca radšej a častejšie ako nohavice čiže ani tento bod som opäť nesplnila...

Nebudem spávať tak dlho ako moji súrodenci
Nedalo sa s nimi totiž hrať keď spávali do jedenástej! A kto mi mal pomáhať stavať autíčka z lega keď oni spali? Tak som si, och, ja dieťa naivné, predsavzala, že tak dlho spávať nebudem.

Budem mať potkana
A keď budem veľká ja ho mať budem! To vám prisahám. Zatiaľ sa mi to nesplnilo pretože mama vôbec nie je naklonená nápadu mať doma hlodavca a mne sa ju stále nepodarilo presvedčiť. Ale keď budem niekedy vo vzdialenej budúcnosti bývať sama tak si potkana rozhodne kúpim.

Budem sa maľovať
Ale keď mne sa nechce... Buď nemám čas alebo nemám náladu a väčšinou to končí pri tom, že si dám špirálu, niekedy ceruzku na oči a občas korektor (a to hlavne po noci prebdenej nad matikou či chémiou). Jediné dve veci čo používam aktívne sú už spomínaná špirála a lesk/balzam/rúž/hocičopodobnéhocharakteru na pery. Makeup či púder dokonca ani nevlastním pretože si, za prvé- nemyslím, že moja pleť je na tom až tak zle, za druhé sa peniaze dajú míňať aj na lepšie a užitočnejšie veci (napríklad nové topánky, slúchatká, knihy či už asi miliónte náušnice) a za tretie- nechcem tráviť hodinu denne pred zrkadlom, svoj čas viem zabiť aj inak. Takže ani toto prianie som neuskutočnila.

Budem mať frajera
Ech, ani toto sa zatiaľ nestalo realitou síce to vyzerá pomerne jednoducho. Fakt nie som majster v pretavovaní snov do reality a plánovaní, tento zoznam to len potvrdzuje. Možno je to tým, že som moc veľká nenarástla, čiže som ešte stále malá a tak si nemôžem nič z tohto splniť... čiže keď náhodou ešte narastiem tak sa podaktoré veci z tohto zoznamu stanú realitou (moja naivita sa očividne ani vplyvom času nezmenila)

Budem maliarka
Tak znelo moje vysnívané zamestnanie. Ako malá som rada kreslila, dokonca som chodila aj na výtvarnú, no potom, ako plynul čas ma kreslenie bavilo stále menej a menej až som sa dostala do štádia kde som teraz, a teda, že nekreslím takmer vôbec (len keď mi prepne) a aj keď niečo nakreslím tak to potom vyhodím pretože sa mi to nepáči. Ale stále môžem robiť abstraktné/moderné umenie! Spravím zopár čiar, bodiek a fŕkancov a bude zo mňa milionár... Ha!


Je niečo čo ste chceli robiť vy keď budete "veľký" ? Splnilo sa vám to?
Aké bolo vaše vysnívané zamestnanie?

Tak. So želaním krásneho dňa sa s vami lúčim a pevne verím, že sa opäť vidíme sa pri ďalšom článku z mojej dieľne.
Blogu zdar!

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 galaxyyy galaxyyy | Web | 24. srpna 2014 v 16:17 | Reagovat

jeej velmi pekny clanok :) a to s tym dievcatkom muselo byt riadne zlate :):)

nedavno som zacala rozmyslat, co chcem urobit, ked budem "velka", tym myslim, zacala som rozmyslat nad planmi do blizkej buducnosti a nejak som prisla na to, co chcem urobit a kam chcem ist ... som rada :) donedavna som bola stratena..

a ked som bola mala.. vlastne si uz ani nepamatam :D viem, ze ja som bola ta, co dlhsie spavala a moji starsi surodenci vstavali skor a kukali rozpravky :D som nejaka opacna :D

potkanika som mala pred nejakymi 3-4 rokmi a je to to najroztomilejsie zvieratko a naozaj inteligentne .. a ma krasny chvostik :) moja mamina bola proti, ale kazdy den som ju prehovarala a nakoniec som ho mala a aj ona ho mala velmi rada :) bol to ako skutocny clen rodiny a to fakt neprehanam, najkrajsie je ked po mne liezol, zaspinkal tak nadherne alebo ked sa potesil, ze ma vidi a liezol za mnou von z klietky :):):) potkaniky vobec nie su odporne a ja tiez este stale snivam, ze budem mat velku potkaniu farmu, pretoze je to jedno z mojich najoblubenejsich zvierat :D .. trochu som sa rozpisala...

zamestnanie? chcela som byt herecka, spevacka -_- a neskor spisovatelka.. alebo ja uz ani neviem.. chcela som byt aj policajtka :D

jedina vec co sa mi splnila.. a ktoru si pamatam je, ze som chcela mat sama izbu a teraz ju mam :D

2 Rezzy Rezzy | Web | 24. srpna 2014 v 16:21 | Reagovat

Jéé, to s těmi dětmi je milé :D Pamatuju si, jak jsem taky obdivovala velké holky a kluky :D Když jsem byla v první třídě na základce a moji bratranci byli už v devítce, připadali mi táááák velcí a téměř dospělí... a teď mi naopak deváťáci připadají ještě docela malí.
Moc si nepamatuju, že bych nad tím taky tak hodně přemýšlela, jaká budu, až budu velká... vím akorát, že jsem si představovala sama sebe, že budu nosit hodně barevné oblečení a budu mít dlouhé, vlnité vlasy. A že budu mít pořád samé jedničky, budu hodná holka a všichni o mě budou říkat, jak jsem chytrá. Jaj :D A vysněné povolání... nejspíš jsem chtěla být zpěvačkou nebo veterinářkou...
Ty si přeješ potkana? Já jich měla celkem deset, jednu dobu jsem totiž chovala i s papírama :D Jsou to celkem smraďoši a lenory líné :D Ale je s nimi sranda. Teď mám dva osmáky, ti jsou taky fajn, nesmrdí, ale nejsou tolik přítulní jako potkani. A nejlepší je stejně pes :))

3 Em Zet Em Zet | Web | 24. srpna 2014 v 18:23 | Reagovat

Všimla jsem si obrázku ze seriálu Darja v tvém menu! Díváš se také na Darju? Viděla jsi čtvrtou sérii? :D

K článku! S mnoha body se s tebou mohu ztotožnit, některé jsem si dokonce vyplnila, třeba ten první s botami s podpatkem - boty na podpatku miluju a většina mých bot ho opravdu má. Opravdu to chce praxi, máš pravdu - i před rokem jsem nedokázala chodit na vysokém podpatku, ale jak jsem trénovala, šlo to úplně v klidu! :)

To s těmi diskotékami jsem jako malá nechtěla a nechci ani teď. Neumím tancovat, a nejsem ráda v místech, kde je hodně lidí namačkaných na sebe a kde hraje hudba, kterou neposlouchám. :D

Přeju ti to s tím potkanem. My měli potkana před lety a je to opravdu vděčné a VELMI mazlivé domácí zvíře. Rád se ti zavrtá do svetru nebo do vlasů, kde v klidu usne. :D

Moc dobrý článek!

5 DIYLenka DIYLenka | Web | 24. srpna 2014 v 19:13 | Reagovat

s tými diskotékami to máme rovnako :D ale iba v tom že nemám rada pripitých /ožratých ludí :D inak som od malička vedela že tam nechcem :D

6 vrania vrania | E-mail | Web | 24. srpna 2014 v 20:03 | Reagovat

Ja si teda nepamätám, čo som si ako mala vravela, že budem =) Môže sa akurát tak porovať s tvojimi bodmi, ako som na tom =D
Topánky s opätkami síce považujem za pekné, ale nerada ich nosím. Ne sú pre mňa pohoslné. Teda až na jedny čižmy (môj njvyšší opätok - 7cm), ktoré som jednu zimu nosila takmer neustále a teraz majú trošku zodratú podrážku zvnútra a stali sa tiež nepohodlnými -_-
Diskotéky nemusím. Úplne súhlasím s tvojím názorom, aj leď ani na jedno miesto prakticky nechodím =/
V telke sa dívam na čo chcem a dokedy chcem takmer odjakživa. Mám totiž svoju v izbe. Teda, posledné štyri roky sa už vlastne nepozerám, nie je zaujímavý program - väčšinou.
Sukne a šaty nosím výhradne na doma. Vlastne, na slávnostnejšie udalosti sa premôžem a navlečiem si na seba niečo také i na verejnosť, ale inak ee =D Nemám na to postavu, nepáči sa mi to na mne. Možno raz...
Súrodencov nemám, ale konečne začínam vstávať skôr - okolo deviatej =3
Po potkanovi som túžila asi iba dva mesiace, namiesto toho mám morča. A budem mať morča vždy =D A psa. A mačku (ktorú prkticky nemáme, pretože ani jedna sa nedá pohladkať -_-)
Nó, malovať sa maľujem. Pred asi rokom som začala používať aj mejkap a púder, ale už ma to omrzelo a väčšinou skončím podobne - korektor, riasenka, ceruzka na oči =)
O frajerovi nesnívam. Kvalitní chalani sú asi iba v knihách a vo filmoch. Každý jeden vzťah, ktorý som mala možnosť vidieť vo svojom okolí, ma desí. Ďakujem, neprosím -_-
Nuž, dalo by sa povedať, že slabý odvar maliarky som =D O tomto som možno aj ako malá snívala (alebo o veterine, neviem). 9 rokov zušky + sredná umelecká, niečo sa na mňa možno nalepilo =D

Jedného dňa budem musieť zdrapiť sluchátka a knihu a ísť čítať dakde na lavičku! =D Tá predstava ma fascinuje. Ale asi si so sebou vezmem nášho hafana. Som trochu paranoidná =D

7 Luci Luci | E-mail | Web | 24. srpna 2014 v 21:12 | Reagovat

já taky snila o podpatkách, příteli a diskotékách :D a pravda? podpatky nosím, ale zbytek nic moc :D

8 womm womm | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 1:17 | Reagovat

Tak toto ma hrozne pobavilo :D Je fajn vidieť Ťa pozitívnu ako si sama poznamenala. Mala si myslím typické detské ciele a zaujímavé povolanie. Moje bolo spisovateľ. Ono mi to do istej miery ostalo a hoci nikdy nevydám knihu, píšem. A dokonca som z časti ostal pri básničkách ... oh yea :D :D
Čo sa týka dôb keď som bol decko tak som veľmi nesníval. Potom neskôr som chcel frajerku (to už asi boli aj hormóny ...) čo sa opakovane a neúspešne splnilo :D Ináč som nemal nič také čo by stálo za zmienku.
A mimochodom tá príhoda na začiatku je ultra mega super kjut :3 Namňa sa takto s obdivom nikto nikdy nekukal. Takže si viac cool ako ja :P :D
Pekný článok, čakám na ďalší :)

9 homoleninus homoleninus | Web | 25. srpna 2014 v 14:18 | Reagovat

To já to měla celkem jednoduché. A mám.
Jediné pro co sem jako malá holčička žila, byli koně. Na kterých stále jezdím. Sice míň a netěší mě to, ale udržuji si kontakt. A pak sem si prostě chtěla dělat co chci. A to se mi docela daří. Můžu jít kam chci. Pokud mám peníze, tak i jet kam chci. Poslouchám co chci. Nosím co se mi líbí. Bavím se s kým chci. Prostě....až na pár drobností bych měla být vlastně docela šťastný člověk, co se týče představ mého malého já.

A co se týče tebe...ignoruj své pětileté představy :D buď sama sebou.

10 that curly girl that curly girl | Web | 25. srpna 2014 v 15:34 | Reagovat

Ooo, to dievčatko muselo byť rozkošné. Toto keby nejaké dieťa povie kvôli mne, bola by som plná radosti. :D
Podobné veci som si vysnívala aj ja, možno okrem toho potkana. :D:D Niektoré sa mi však ešte nesplnili, alebo skôr, neuskutočnila som ich. Možno ešte predsa nie som až tak veľká. :D

11 Vivi Vivi | Web | 25. srpna 2014 v 16:40 | Reagovat

Ty si aký rebel ked si len tak ležíš na lavičke:DD Ale nie, to dievčatko bolo zlaté:)
inak aj ja som mala vela plánov ked budem velká a teraz? Hovno z toho ale to sa može stať každému :D Jednoducho zistíme, že realita je iná. Akurát nosím štekle to som splnila a malujem sa. No ešte som možno rebelovala s cigaretou v ustach a pivom v ruke, ale tkaéto rebelovanie nieje dobré a tak som s tým skončila:D

12 Romi Romi | Web | 25. srpna 2014 v 17:04 | Reagovat

pekne napsané :)

13 Kačka (osobnivesmir.blog.cz) Kačka (osobnivesmir.blog.cz) | Web | 25. srpna 2014 v 17:17 | Reagovat

Pěkně napsané. Když jsem byla malá, tak jsem si také říkala, co bude a nic... Nesplnilo se mi to. A teď je mi 18, mám řidičák, můžu někam zajít a už to není ono. Už chybí to kouzlo, že budu starší, budu to smět dělat. Začínám si připadat stará.

14 Dominika Dominika | Web | 25. srpna 2014 v 17:57 | Reagovat

Možno tento článok nemal byť úsmevný, ale ja som sa škerila celý čas, lebo som si zaspomínala na svoje sny :-)
Samozrejme, boli podobné ako tvoje a samozrejme... takmer všetky nesplnené.

To s tým dievčatkom sa mi ale zapáčilo, pretože sa mi nedávno stalo niečo podobné a.. Bude to znieť trochu divne. Keď som bola malá, vždy som chcela robiť nejaký šport. V tej dobe som ale nemala rada futbal (sakra ja som bola sprostá) čo bol jediný šport, ktorý sa u nás na dedine v tej dobe prevádzkoval. Vďaka tomu som vždy ostala lemra. No a teraz, ako som začala robiť hasičstvo (áno, to je šport!), tak sa mi nedávno stalo, že som šla zo súťaže pešo domov (nebolo to tak ďaleko), jedno slúchadko som mala v uchu, jedno mi elegantne viselo dole, cez rameno som mala prehodený ruksak s vecami a stále som na sebe mala dres, legíny a športové tenisky. Akurát som prechádzala okolo jedného domu, kde otecko robil plot a jeho malý syn okolo neho poskakoval ako jojo. Ani prvé miesto, ktoré sme v ten deň získali mi nevyčarilo taký úsmev na tvári, ako keď ten chlapec povedal: "Oci, oci!! To je hasička, vidíš? Keď budem veľký, tiež budem hasič."
Skrátka ma to dostalo. Prepáč, že som sa tak rozpísala.

15 (m.) (m.) | Web | 25. srpna 2014 v 18:44 | Reagovat

taky jsem si říkávala, že budu mít boty na podpatku, sukně, šaty. ani jedno nemám a ani nemám v plánu si je kupovat :D když nad tím tak přemýšlím, měla jsem vážně zvláštní přání... a stále mám. budme realiti. :D

16 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 25. srpna 2014 v 20:18 | Reagovat

Niežby mi tie tvoje 'depresívne' články nejako vadilo, ale toto sa číta trochu lepšie. A hlavne je to aj vtipné. I keď paradoxne, práve k takejto ľahkej téme nemám čo povedať. Teda mala by som, ale nechcem ti do komentára napísať vlastný článok....takže som trochu mimo témy. Respektíve tu dačo trepem a ani neviem čo. Najvyšší čas to ukončiť.
Snáď sa ti tie tvoje sny niekedy splnia. Ja som chcela byť učiteľkou v škole/školke. Teraz som zistila, že neznášam deti, takže z toho nič nebude. I keď to vyplýva z toho, že deti nemajú rady mňa :D

17 Aerosol Aerosol | Web | 25. srpna 2014 v 22:56 | Reagovat

Ach, tie opätky :D Občas ich nosím, ale cítim sa v nich nepríjemne - ani nie tak kvôli boľavým nohám, ale kvôli tomu, že som zrazu nejaká príliš vysoká :D Zvykla som si dívať sa zdola na všetkých (meriam 156 cm), takže keď vytiahnem tie moje 10centimetrové platformy, zem je odo mňa zrazu desivo ďaleko a zle sa mi dýcha v tom riedkom vzduchu :D
Čo sa ale týka mojich detských snov - nijaké si žiaľ nepamätám, hádam okrem toho, že chcem byť spisovateľka. A ten cieľ som dávno vzdala, hoci podchvíľou sa nad tým opäť zamyslím :)

18 femme fatale femme fatale | Web | 26. srpna 2014 v 0:21 | Reagovat

tak tento článok je skvelý! :) ja som si vždy hovorila, že ked budem veľká, budem pracovať na pošte :D rada som chodievala do našej starej pošty ktorá bolaa nedaleko domu a dýchala tam tú vôňu obálok, pozerala si pohľadnice a počúvala ako trieskajú s razítkom...som celkom rada, že táto"túžba" ma časom prešla :D...

19 without-problem without-problem | Web | 26. srpna 2014 v 2:38 | Reagovat

Tvoje články jsou jako droga, jakmile začnu číst, nemůžu přestat. Jak to děláš?!
Taky si pamatuju, jak jsem jako druhák chodila kolem deváťáků po špičkách na školním dvoře. Obdivovala jsem je za to, že si můžou dělat co chtějí, že se o sebe dokáží postarat.
Vysnila jsem si princeznovské šaty a taky boty. Chtěla jsem být prodavačkou. Nejspíš jsem si to v té době ještě neuvědomovala, ale vlastnit takový malý podnik s originálním nápadem by nebylo špatné. Chtěla jsem svobodu. Dostala jsem ji dřív, než jsem možná potřebovala...

20 steel32 steel32 | Web | 26. srpna 2014 v 9:27 | Reagovat

no to je jasný, každej bych chtěl bezzubku! :D ťuťu :3
ale ta holčička to zabila :D taky si pamatuju jak sem vždycky jako malá obdivovala ty starší a že chci bejt jednou stejně hustá jako oni :D
hahaha, ten první bod sem si taky řikala :D počet bot na podpatku: 0 :DDD
co bych si asi o sobě pomyslela, kdybych byla malá a viděla se teď :DD

21 Lia Lia | E-mail | Web | 26. srpna 2014 v 12:20 | Reagovat

To s tou holčičkou by mě strašně zahřálo u srdce, miluju děti (teď to vyznělo opravdu špatně). Mě se nikdy nic takovýho nestalo, ale kdyby ano, asi bych se usmívala jak debil celý zbytek dne:D
Já chtěla být mořskou vílou, judge me:D

22 T. T. | Web | 26. srpna 2014 v 14:00 | Reagovat

Fakt mega úžasné!:X Tvoj blog si zapisujem do tých čo sledujem :X Je krásny. Som tu len pár minút a už som prečítala väčšinu článkov. Neviem prečo, inšpirujú ma. Nedokážem odísť.. ach.

23 silluety silluety | Web | 26. srpna 2014 v 17:23 | Reagovat

Úžasnej článek :O :33 mám toho taky dost, a vcelku hodně podobné.. až na něco jako např. potkana :D zajímavé ale :3
Božee.. máš luxusní blog :3 budu tě sledovat :3

24 L. L. | Web | 26. srpna 2014 v 18:56 | Reagovat

Moc pěkný článek:).
Já jsem si třeba říkala, že si budu vybírat co si na sebe obléknu a nebudu muset poslouchat :D. Vysněných povolání jsem měla hodně,hlavně jsem chtěla být malířka ;).

25 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 26. srpna 2014 v 21:29 | Reagovat

Tento článok je zas perfektný :D A tak rada by som sa rozpísala, ale už je neskoro a ja nie som nočný vták. Som ten ranný, takže zachvíľu pôjdem spinkať. Tak to teda skrátim.
Pripomenula si mi moje detstvo. Tiež som si takto plánovala budúcnosť. Dokonca som vedela presný počet topánok na podpädkoch, ktorý budem vlastniť. A raz aj budem, ale omnoho viac ako som kedysi predpokladala. Dúfam. :D
Vidím, že ako deti sme mali rovnaké ciele. Niektoré máme rovnaké aj teraz, väčšinu.
Ani mne sa nechce maľovať, v tom sme tiež rovnaké. Alebo nestíham do školy, preto sa nenamaľujem. Ono, aj by som to stihla, len ja sa ráno ešte učím čo sa dá :D
Teším sa na ďalší článok tohto typu. A aj na hociaký iný článok, pretože všetky články na tomto blogu zbožňujem ;)

26 Rezzy Rezzy | Web | 26. srpna 2014 v 21:35 | Reagovat

V pohodě, porovnávání hmotností našich dědečků je náhodou nesmírně zajímavé :DD
Mě někdy v květnu napadlo, že změním barvu vlasů na takovou tmavou hnědo-fialovou barvu a byla z toho taková divná, skoro černá... byla jsem z toho úplně nešťastná, necítila jsem se v tom... už se to ale naštěstí vymylo :))

27 Sauline Sauline | Web | 27. srpna 2014 v 12:45 | Reagovat

Jeeeee, to bolo tak milé a tak nevinné tie naše všetky detské sny a predsavzatia. :)

Ja jediné čo si pamätám je, že som chcela zachraňovať zvieratá a žiť s nimi. :D Topánky na opätku odsudzujem a nenosím doteraz, sukne, šaty deto. Maľovať sa nemalujem lebo som lenivá lemra a frajer sa tiež nejak nechce pritrafiť. Viď Billie. :D
Ale šak čo young&wild&free. :D

28 Will-R Will-R | Web | 29. srpna 2014 v 21:55 | Reagovat

Aké zlaté :D, že aj ja si tu budem takto čítať :D A Bezzubko, samozrejmosť :D

No a čo som rozprávala ako malá?
Že budem nosiť opätky (zatiaľ nemám ani jedny také topánky a vyzerá to, že také budem mať len na stužkovú a maturitu) a vlastne do riti to je všetko čo si pamätám :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama