Hoc nevieme...

26. července 2014 v 1:27 | Narween Black |  Myšlienkovo

Tak ja som zas tu. Po dlhom uvažovaní o ďalšom článku, ktorý by pre zmenu mohol dávať aj zmysel, nebyť negatívny, obsahovať minimálne jednu dôležitú myšlienku, byť vtipný a mať čo najmenší počet apoziopéz som zistila, že na jeho napísanie skrátka nemám. Sú prázdniny, môj mozog je viac-menej vypnutý a ja som tieto dni organizovaná ani neriadená strela. Nenapadá mi žiadna téma, čo by stála za tú námahu písať o nej a aj keby mi napadla tak by som sa písaním o nej nezaťažovala a vykašlala by sa na to. A tak zase nechávam prúdiť svoje myšlienky voľne, nech plachtia vzduchom sťa parašutista bez padáka, nech padajú a lámu si väzy na tvrdej zemi, nech si užijú ten pocit voľnosti pár sekúnd pred svojou smrťou (umelecké as fuck)




Dlhujem vám ospravedlnenie za to, že som asshole a vlastne to ospravedlnenie nedlhujem len vám, dlhujem ho celému celučičkému svetu. Lebo v posledných dňoch mám v piči. Lebo som mimo, nedokážem sa sústrediť dostatočne takmer na nič, svoje povinnosti hádžem na plecia iných aj keď viem, že ono sa mi to raz vypomstí. Karma is a bitch. No nič. Inokedy taká nie som, neviem čo ma to zas pochytilo za náladu.
V skutočnosti sa za tou maskou sťažností, výbuchov radosti a smiechu, občasného pesimizmu, ignorácie (k určitým ľuďom) láskavosti a nežnosti (k určitým ľuďom) skrývam len ja. Moja maličkosť, neškodná sťa rozzúrený sršeň a nebezpečná sťa nemecko-slovenský slovník. Moja maličkosť, ktorá je ukrytá pod takou vrstvou prachu, že ani neviem či je skutočná a nevybájila som si samu seba. Zas len niekto kto sa cíti nepochopený.
Ale vás mám rada. Áno, aj teba čo to práve čítaš. Teba milujem najviac. Cítim vlnu lásky, ktorá pohlcuje moje zúfalé srdiečko. Niekedy mám pocit, že sem môžem dookola písať slovo Záclona a niekto v tom nájde pointu a dačo umeleckého. Mám vás rada pretože tých zopár slov, virtuálnych objatí a bozkov niekedy stačí na odvrátenie toho najväčšieho smútku. Mám vás rada pretože si naivne myslím, že máte radi aj vy mňa. Mám vás rada pretože mi dodávate odvahu a štipku sebavedomia, ktoré som nikdy nemala. Mám vás rada pretože je jedna hodina v noci a momentálne som taká láskyplná, že by som bola chopná upiecť muffiny Hitlerovi či vykonať úplne čokoľvek aby som spravila niekoho šťastným. Sme láskyplní, v hlavách ale máme fraj, ako spieva Adams Bryan- Straight from the heart tonight. Napíšte mi mail, príďte a ja vám objednám pizzu, uvarím ľubovoľný teplý nápoj, pustím vám film a budem sa o vás starať až pokým ma to neomrzí.
Je to tu jednoduchšie ako vo svete, napíšem vám len zopár starostlivo volených slov, obalím ich do pôsobivých vetných konštrukcií, ktoré spojím do totálne kolosálneho celku. Proste píšem a nejakým zázrakom sa o to niekto zaujíma o tento slepačí trus. Udivuje ma to. Ohromuje ma, že niekoho zaujímajú moje slová a že sa mu páčia.
A prečo som taká láskyplná? Pretože sa mi v poslednom čase dostáva veľa lásky. Neviem prečo, snáď preto, že odchádzam alebo ma niektoré invidíduá ľutujú. Nepripadám si hodná toľkej lásky pretože som piča. Neviem prečo ma ľudia objímajú, píšu mi, že ma ľúbia... a tak tú lásku posúvam ďalej. K vám. Možno zajtra zomriem a toto je zmierenie so svetom. Možno si so mňa všetci robia srandu. Možno zajtra pokapeme všetci... ako muchy na slnku,
Na jednej strane si pripadám ako najväčší chmuľo čo po tejto planéte kedy kráčal, na druhej si myslím, že som dobrý človek. Som rozpoltená osobnosť. Vždy som to vedela.
A vy šírte lásku ďalej!
Pripadám si ako nejaký novodobý hipisácky kazateľ, dezorientovaný, spitý pod obraz bočí, čo vykrikuje na preplnenom trhovisku nezrozumiteľné vety a zhluky písmen. Stojí tam, v prachu, modré oči mu žiaria až priveľkým nadšením. Možno šialenstvom. Prepotené pestrofarebné tričko má najlepšie časy za sebou, v nohaviciach je viac dier v niektorých slovenských zákonoch. Stojí a kričí niečo o láske, vojne a konci sveta pokým ho niekto nespacifikuje a nepošle do blázninca. A tak sa cítim, ja som ten oduševnelý šedivý muž čo vykrikuje hoci ho nik nepočúva. No nevadí mi to, ani jednému z nás to nevadí. Kričíme do sveta hoc nevieme či to je správne. Hoc nevieme či nás niekto pochopí. Hoc nevieme čo bude ani čo bolo a či vôbec niečo bude. Hoc sa bojíme budúcnosti sme (ne)pripravení jej čeliť, slepo sa rútime v pred. Kričíme lebo to poskytuje úľavu a nehladíme na dôsledky svojich činov. Teda, len on kričí. Ja pokojne sedím a to, čo robím sa kriku nepodobá. Ja píšem. Ja nerada kričím. Neviem kričať. Viem písať a to je mojím vlastným krikom na trhovisku uprostred prachu so šialenstvom odzrkadľujúcim sa v mojich modrých očiach.
Kričím o láske. Asi. Veď ani neviem čo to je. Veď som tak dezorientovaná zo slepých zajtrajškov, že mi je jedno čo kričím.
Hlavne že ma je počuť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ta "neviditelná" :) Ta "neviditelná" :) | Web | 26. července 2014 v 10:31 | Reagovat

proč by si byla zlá blogerka? to opravdu nejsi! jinak u nás ve třídě jsou 2 holky..co uplně milujou mluvit před třídou..nechápu :O ty es máš, že někam aspoň jedeš... jinak to stím příběhem a jménem mám něco takového na blogu, je to opravdu pravdivé :) nikdy člověk vlastně neví jak se ten druhý cítí, nebo cítil, protože nezažil nebo nezážívá to co on. To že tě máme rádi, to si naivně nemyslíš, to je pravda. Po pravdě, ne moc u tolika blogerek vidím takový pocity, a prostě když to čtu u tebe? tak s tebou soucítím. Zase další pořádnej článek s tolika užasnýma větama, slovama, pravdou! :)

2 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 26. července 2014 v 11:11 | Reagovat

Počuj, ty si jedna z najlepších blogeriek aké sú na tomto svete. :) Jasné? Tvoje písanie má čaro, takže preto dostávaš tak krásne komentáre. Vždy keď idem písať článok, musím si na teba spomenúť a tak sa inšpirovať. Inak by som to v tejto pre mňa ťažkej dobe nedala. Keby som písala tak super ako ty, možno by som bola šťastná a nemusela by som drieť, aby som raz v živote napísala knihu, ktorú by som aj úspešne vydala. Pretože ty si hotová spisovateľka, ja ešte musím drieť. Už na tebe netreba nič upravovať. Tvoja mama ti tým pomáhaním v slohoch nejako otvorila okno písania.... no neviem sa inak vyjadriť. :))) Proste máš super mamu.
Ja to mám naopak. Ja učím ju ako písať slohy. Aby mohla pomáhať môjmu bratovi, ktorý je na to antitalent. nech mu pomáha ona, posilnená mojimi slovami o písaní, pretože ja mu nehodlám pomôcť :)  je to nuda.
Čo som to ešte chcela? Jááj, už viem. Vyjadriť sa ku článku (doteraz to bol len taký úvod)
Keď som čítala, že nemáš nejakú tému na písanie, myslela som, že tento článok bude aspoň o polovicu kratší. Ale nebol, a som rada, lebo dlhé články od teba sú výborné. (Ako špenát, milujem špenát).
Teraz som smutná, že tu nebudeš. Šialene smutná.
Ale tak mám istotu, že sa vrátiš a potom sa o mňa postaráš :) Počkám si na teba.
A samozrejme, uži si to tam kam ideš :)

3 galaxyyy galaxyyy | Web | 26. července 2014 v 12:38 | Reagovat

len prosim nehovor, ze si zla blogerka.. to urcite nie si, staci ked sa pozries na to, ze sa ti sem vracaju ludia a nie je ich malo! to je vec, ktoru ja malokedy zazivam, lebo nepisem zaujimave clanky, cize ja sa mozem povazovat za zlu blogerku a pohravam sa s myslienkou, ze skoncim.. :D (doesnt matter)..samozrejme je hlupe tvrdit, ze kvoli tomu sa nemozes citit ako zla blogerka ty, ale prosim ver mi, od zlej mas daleko.. to ze sem par dni nehodis clanok je myslim normalne :)
vidno, ze vela citas ..na slovach, ktore pouzivas, ako sa vyjadrujes :) to s maminou si mala stastie!
hah a zaujimave, ale aj ja som vcera mala chvilku, ked som vsetkych a vsetko lubila, lebo som sa citila dobre :D :)

4 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 26. července 2014 v 14:24 | Reagovat

Duchaplne vylievať srdiečko za záštitou anonymity je najlepšia terapia, akej sa mi kedy mohlo dostať. A preto ťa ľúbim, že si sakra úprimná a divná. A preto nie som sama...hlavne neodchádzaj...čo bude môj blog bez tvojich článkov?

5 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 26. července 2014 v 18:08 | Reagovat

Zase si ma vtiahla. Neviem o čom ten článok bol, ale bol úžasný. Aj ja ťa mám rada. Život je sviňa :D
Dúfam, že si na blog nájdeš čas, lebo tri týždne bez tých tvojich zátvoriek si neviem predstaviť ;)

6 D. V. Spudil D. V. Spudil | E-mail | Web | 26. července 2014 v 18:22 | Reagovat

uf, vzhledem k tomu, že jsem v noci vůbec nespal, tak se mi spousta věcí z toho článku vykouřila z hlavy, než jsem ho dočetl :D tak zkusím reagovat aspoň na to, co mi tam zůstalo...
eh...aha... jsou to jenom takové útržky a asi z nich nic dohromady nedám :D
ale matně si vzpomínám, že to byl pěkný článek ;) ...teda...komentuju tady nějaký článek, žejo? :D
to o té lásce je hezké :-) i když už moc nevím, co vlastně :D
měj se hezky na té tvé cestě ;-)

7 Zumi Zumi | Web | 26. července 2014 v 20:27 | Reagovat

zhrnula by som to asi takto: Pokiaľ máš dosť odvahy niekoho tresnúť do hlavy tak aj slovensko-nemecký slovník môže byť nebezpečný

8 womm womm | E-mail | Web | 26. července 2014 v 23:27 | Reagovat

Jéééj dostala si sa do ráže v tomto článku ^^
Zápavu zátvoriek som si všimol .. už v tom máš skoro taký bordel ako ja :D
Láskyplní je úžasná pesnička práve kvôli refrénu, ktorý znie úžasne v kontraste s marinovanou mongolskou vevericou. (Oco ma vychovával na Slížoch a Rammsteine.)
Skvelo napísané ... vlastne toto je lepšie jak väčšina toho čo som vydal v poslednej dobe. Starnem? :D
A milujem pizzu *.* takže ja počkám kým sa vrátiš a potom prídem a nechám sa aspoň trochu vydržiavať :D
Si veľmi zaujímavá osoba podľa mňa.Škoda, že Ťa nepoznám IRl myslím, že by sme si mali čo povedať :D
To, že si nenapísala články dopredu nič neznamená. Blog je hobby... a to, že blogeri píšu je ich dobrá vôľa z môjho pohľadu. a keď to začne byť povinnosť pokazí to zábavu :P
Keep up the good work ... :)

9 Smajlík Smajlík | Web | 27. července 2014 v 14:31 | Reagovat

Dievča, ja tvoje články doslova milujem! Nemám rada dlhé, fakt siahodlné články, v ktorých sa po dvoch vetách stratím, ale pri tých tvojich jednoducho musím pokračovať. I keď, budme k sebe úprimní, občas len kliknem na článok, prečítam prvé dve slová a prelorujem si ho až dole, neprečítam, neokomentujem a pokiaľ sa mi nechce, nevrátim sa k nemu. A nebudem klamať, keď poviem, že sa mi to stalo aj u tebe. A teraz budem tajne dúfať, že ma za to neznenávidíš, čo sa už možno stalo, ale nemôžeme byť milovaní všetkými!

Nemyslím si, že si zlá blogerka, rozhodne nie si. Ver mi, o zlých blogeroch by som vedela napísať aj román, veď sama som tak na pol zlá blogerka. Vlastne, počkať! Každý sme svojím spôsobom tak na pol zlý blogery, ale prečo, to sa ma nepýtaj, sama ti to nedokážem vysvetliť. (Vidíš, už trepem hlúposti)

Skrátka, chcela som týmto komentárom povedať, že tvoje články zbožňujem. Sú plné emócií, pravdivých slov. Nehráš sa na žiadnu slušňačku, proste si na plnú hubu povieš, čo si o tomto svete myslíš a to sa mi páči. Človek stretne len málo takých blogov (zatiaľ som stretla len teba :D) alebo by som skôr mala povedať blogerov.
Bude ma síce mrzieť, že za tie tri týždne, či koľko to máš byť preč, nepridáš zrejme žiadny článok, ale ja to prežijem, čo iné mi totiž ostáva? Nie každý kysne doma a sedí za PC or ntb a nepremýšľa o tom, aký článok by mohol napísať. Asi len ja som taký nímand! :D
A nech ideš kdekoľvek, nechceš mi odtiaľ poslať pohľadnicu? (A)

P.S.: Moje keci si nevšímaj, počúvam Hardwella a unášam sa na vlnách jeho hudby, takže kecám jedno cez druhé a pomaly do nedáva ani zmysel, ako väčšina vecí, ktoré napíšem. Chcela som len povedať toľko, že tento článok si dám záložiek, lebo je záver sa mi neskutočne páčil, takže ak svoje slová niekedy nájdeš na nejakom FaceBook - u, tak ja som sa zahrala na toho (kurnik, ako je to slovo?!) porušovateľa autorských práv. Alebo neboj sa, pekne do zátvoriek (do tých tvojich obľúbených interpunkčných znamienok) napíšem tvoje meno, pravdaže umelecké.
A ešte som chcela povedať, že som rada za to, že som u teba "obľúbená blogerka"  (dúfam, že si to pamätám dobre!). Ďakujem ti za to. A nepýtaj sa za čo, proste ďakujem! :D

10 Sauline Sauline | Web | 27. července 2014 v 20:10 | Reagovat

Ty si čarodejnica.

Dokážeš napísať dlhočízny článok skoro bez pointy a aj tak ho hlcem ako keby boli ti písmenká na jedenie. :D Fakt, žeriem ťa.

Tvoj opis hípisáckeho blázna ma zabil. Chcem takého raz stretnúť a garantujem ti, že aj keď ho ostatný budú opľúvať a ťahať do policajného auta ja si ho vypočujem. A budem sa ho snažiť pochopiť, tak ako teraz teba. :)

A neberiem si osobne, že sa na nás takto ideš vysrať, lebo ja by som urobila to isté. :D Vlastne ja sama pridávam články raz za sto rokov, takže v tomto ťa chápem a neodsudzujem, a hádam to tu bez tvojich emočných výlevov prežijem. Je predsa leto.

Nech ideš kamkoľvek, uži si to. Ak sa to dá. Teda ako najviac sa len dá. :D

11 Kačka (osobnivesmir.blog.cz) Kačka (osobnivesmir.blog.cz) | Web | 28. července 2014 v 16:26 | Reagovat

Zaujalo mě, jak dokážeš napsat tak dlouhý článek o hovadinách. Ale mě se to líbí. Je to originální. :)

12 Ta "neviditelná" :) Ta "neviditelná" :) | Web | 29. července 2014 v 21:29 | Reagovat

děkuju ti moc k přání! :)) jo přesně tak, ten čas tak rychle letí. za chvíli se ani nenadáme a budeme 80 letý babičky :O

13 Vivi Vivi | Web | 30. července 2014 v 10:49 | Reagovat

Narween prepáč ale si trápna! ty a zlá blogerka? ty si jedna z najlepších a tomu ver!:) pises dokonale a to som ti už písala snáď stokrát. Už sa aj niekedy cítim trápne že ti to píšem vkuse dookola:D
A máme ta radi aj my, dokonca ha ťa zbožňujem:)

14 Naty Naty | E-mail | Web | 3. srpna 2014 v 15:29 | Reagovat

Nesadlo. Priznávam, že som videla len jeden obrovský guláš plný nezmyslov. :D Aj keď ma prekvapilo, že podobný guláš mávam v hlave aj ja, ale neventiľujem si ho na papier. No čo každý sme iný a máme rôzne spôsoby ako zo seba ventilovať pocity. Nie je to dobré s rozmýšľaním preháňať. Preto som sa radšej dala na dráhu písania poviedok a románov, človek sa vie odpútať od vlastných myšlienok, keď vymýšľa udalosti a povahy, ktoré existujú len v jeho svete. Aj tak sa však mrknem na ďalšie články. :D Zdá sa, že si rovnako uletená ako ja.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama