Vraj som roztomilá keď sa zobúdzam (aneb zajtra napíšem 25 článkov a oholím si nohy)

1. června 2014 v 15:23 | Narween Black |  Smietky bežných dní

A moment of silence for all those cool ideas you had when you were falling asleep that you totally thought you'd remember but tragically didn't in the morning.

Pšššt!
Vážne ľudia, ticho tam. Aj vy, v tom zadnom rade. Utíšte sa a počúvajte. Pšššt!
Trocha úcty k dávno zosnulým. Uctime si všetky naše slová a básne, všetky tie príbehy, články, nápady, citáty, geniálne myšlienky. Dávno stratené. Pochované v záhyboch a temných, neprebádaných zákutiach nášho mozgu. Odviate vetrom, či potopené v mori. Stratené v hmle. Obesené či otrávené, zastrelené z bezprostrednej blízkosti. A možno spáchali samovraždu. Dúfajme, že sa tie slová dostali do neba alebo sa po smrti prevtelili do nejakých iných významných slov.
Existuje posmrtný život pre slová ? Mal by. Pomodlite sa otčenáš, ak to viete. Ak nie, použite svoju fantáziu a v noci si vymyslite vlastnú motlidbu. Premýšlajte nad ňou, keď pôjdete spať, uznajte, že je to vaše životné dielo, nezapíšte si ju v domienke, že je predsa nezabudnuteľná a do rána ju zabudnite.



Určite sa to stalo aj vám. Ležíte a ste plný nových nápadov na články. Ležíte, premýšlate, oči otvorené dokorán, cez pootvorené okno prúdi svieži nočný vzduch... a zrazu ste tak namotivovaný žiť. A o pol jednej v noci máte väčšiu chuť žiť ako ste mali za posledný týždeň. A hovoríte si- Zajtra uvarím ten najlepší obed, naučím sa chémiu a pôjdem odpovedať, opravím si všetky známky, začnem pravidelne behať, napíšem 25 článkov, nájdem si brigádu, pôjdem von, zavolám toho a toho do kaviarne alebo do kina, začnem civčiť, pookopávam záhradu, pôjdem nakupovať, začnem zdravo žiť, upracem si celú izbu, spravím si nechty, nájdem si doučovanie z matiky, začnem čítať tieto 4 knihy a dočítam tieto dve, pozriem si prinajmenšom 5 filmov, spravím si úlohu z nemčiny, stiahnem si týchto 127 pesničiek, začnem sa venovať dobrovoľníctvu, oholím si nohy, pomôžem mame s upratovaním, začnem pozerať Game of Thrones, pôjdem do parku... A ráno? Nope. Všetci začneme zajtra. Samozrejme. Pretože práve dnes je tá posteľ tak sakramentsky pohodlná. Pretože práve dnes sa mi už nič nechce. Pretože práve dnes je jednoduchšie ostať ležať než vstať a robiť niečo, stretávať sa s ľuďmi či nebodaj ísť do práce.
(Nech zdvihne ruku ten, kto si to nikdy nepovedal)

Zaspávanie je zvláštne. Rovnako ako zobúdzanie. Ale teraz nemám na mysli takô to hektické pondelkové zobúdzanie, ani to zobúdzanie keď vstávate so stiahnutým žalúdkom pretože píšete koncoročnú písomku z chémie. Myslím to zobúdzanie, jemné, pomalé, ľahké, víkendové, prázdninové. Keď vstanete pretože chcete, nie preto lebo mama vedľa klepe rezne a otec púšťa Black Sabbath na plné pecky. Keď vstanete a ste doma úplne sami.
Také rána mám najradšej. Osamelé rána. Najlepšie zamračené. Keď sa zobudím o 10 a do pol 12 nevidím dôvod vyliezť z postele. Keď mám dovolené ešte 2 hodiny snívania navyše. Keď si spravím raňajky, na ktoré mám práve chuť. Moje osamelé rána sú skvelé, ale na druhej strane tá posteľ je niekedy pre moju osamelú osobu priveľká.
Nuž, osamelé večery sú aj tak horšie. Asi si adoptujem sympatického bezdomovca aby vedľa mňa mal kto spať (ešte by to chcelo presvediť rodičov, že som napriek tomu normálna)
Ja som človek spoločenský (hoci sa to v spoločnosti asi dostatočne neprejavuje, to musím uznať). Rada sa nechám obíjmať, som rada keď sa o mňa niekto stará, keď so mnou niekto ide na prechádzku... Ehm, asi by som bola skvelé domáce zvieratko. Pokojne si ma poškrabkajte za uchom. Kľudne si ma nakŕmte, budem vám povďačná. Možno až do smrti. Ale tiež sa rada starám, varím (len či si trúfnete ochutnať), škrabkám rôzne bytosti za uchom, obíjmam ľudí, rozoberám nepodstatné veci do čo najmenších detailov, ležím v posteli, snívam... A čo tým chcel autor povedať? Že každý by mal mať dovoleného jedného človek ako nočného spoločníka. Aby sme sa mali s kým deliť o tie geniálnosti čo nám pravidelne napadajú počas bezsenných nocí. Aby nás mal kto ochrániť pred nočnými morami a divnými snami. Aby sme mali komu nadávať za chrápanie. Aby sme sa mali o koho oprieť. Aby sme mali niekoho, kto nás poškrabká za uchom keď to budeme potrebovať.
Aby sme sa cítili pochopení, krásni, spokojní a užitoční.
Kedysi mi vadilo, že toľko premýšlam a snívam. Tvorím si vlastnú pomýlenú realitu, nové svety a paralelné vesmíry, a to všetko v mojej hlave. A teraz? Teraz je to vyslobodením, úľavou, zdrojom svetla v tme dňa, zdrojom tmy vo svetle noci... Čímkoľvek čím chcem. Ďakujem svojej hlave za to, že mi nedovolí spať. A potom spím 4 hodiny a mám spánkový deficit. A idem do školy a dám si kávu a potom idem zas neskoro spať a cyklus sa opakuje a kolesá sa krútia a ja premýšľam a snívam a predstavujem si ako asi vyzerajú tie krútiace sa kolesá.
Milujem zaspávanie a zobúdzanie. Vtedy mi všetko dáva zmysel.
Ráno si predstavujem aké by bolo keby vedľa mňa niekto ležal. Ale na druhej strane som rada, že ma ráno neočesanú, rozospatú, bez okuliarov a dotlačenú od paplóna nikto nevidí. Vraj som ráno roztomilá. Neviem.
Keď sa zodvihnem, idem sa najesť a spraviť si kakao. Začítam sa do knihy, pustím telku alebo si ľahnem späť do postele. A z vonka počuť bubnovanie dažďa.
A všetko je tak ako má byť.

(It's not a sunday unless you completely waste it and then feel really sad around 9pm)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Darlie-m Darlie-m | 1. června 2014 v 19:09 | Reagovat

často mám nočné výpadky kedy si všetko do detailu v hlave naplánujem, ale ked sa ráno zobudím moja posťeľ ma väčšie čaro :D ,,,a príjemné chladné letné vščer, ked sama ležím v posteli a zamýšlam sa nad tým aká je láska kumne odmeraná :)

2 jaktoleti jaktoleti | E-mail | Web | 2. června 2014 v 0:26 | Reagovat

Tak to sedí - kolikrát mě napadne před spaním spoustu nápadů, něco co jsem odmítla si rozmyslím, přemýšlím o všem možném, o životě, lidech o všem! A ráno přemýšlím co jsem to vůbec chtěla a někdy taky ne, někdy s tím jdu okamžitě začít nebo si to aspoň minimálně zapsat, protože by mě to už také potom nikdy nemuselo znovu napadnout :O :)

3 Julls // heavenofinfinities Julls // heavenofinfinities | E-mail | Web | 2. června 2014 v 15:40 | Reagovat

(bože, aká som rada, že som narazila na tvoj blog, už ani neviem ako. milujem dlhé články. + tie, ktoré v sebe majú aj nejakú myšlienku. to stačí na vysvetlenie.)

je až divné, ako to, že súhlasím so všetkým. väčšinou sa nájde nejaký detail, ktorý to celé rozladí, ale pri tomto som nič také nenašla. niekedy si aj ja v noci, keď sa mi proste nedá zaspať, naplánujem toľko vecí, ale potom z nich spravím tak tretinu, ak to vôbec. nikdy som nemala nejaké dlhšie obdobie, že by sa mi nechcelo postaviť z postele, ale niekedy ma to chytí a napríklad teraz, keď som prechladnutá, vôbec nemám náladu behať po dome, iba ležať a ničnerobiť. ale po nejakom čase ma to zas začne nudiť. a potom som znova v tom premotivovanom stave, ako si to ty nazvala. :D

asi každý si raz vytvoril nejaké svet, v ktorom by sa nám možno splnili všetky naše sny, ktorý by bol presne podľa našich predstáv, nech sú akokoľvek nereálne. ja si niekedy, keď zaspávam, len tak predstavujem rôzne situácie, ktoré by som raz chcela zažiť..tak nejak si plánujem, čo by som spravila, niekedy pri tom zaspím a pokračuje to v sne. :D asi by som sa bez podobných vecí ani necítila ako človek.

4 Monii. Monii. | Web | 2. června 2014 v 16:53 | Reagovat

tohle je sakra skvělej článek. Abych pravdu řekla, dlouhý články zásadně čtu nerada, protože mě v půlce přestanou bavit a nebo je nečtu vůbec. Tenhle jsem musela dočíst až do konce. Píšeš úžasně. Fakt mě to baví. Já bych v životě nic takovýho nenapsala.
A jinak... přesně znám ty nápady na články večer, to plánování druhého dne a ráno si nic z toho nepamatuju, nebo se mi nechce nic dělat :D

5 dombabas dombabas | Web | 2. června 2014 v 21:29 | Reagovat

Ver či nie, tento komentár píšem na druhýkrát ale musela som :-)
V prvom rade ti musím zložiť poklonu. Tvoje články sa stále zlepšujú. Občas tu len tak sedím, čítam a priblblo sa nad nimi usmievam.
Mimochodom mimoriadne ma pobavilo to s rezňami, pretože ma to túto sobotu zobudilo. Sakra mami!!

V tom druhom rade som sa v tebe našla. Viem že je to ohrané a tak. Ale to je jedno... Tri bodky :-D
Občas pre mňa má tých x hodín snívania väčšiu hodnotu ako keby mám opustiť svoju komfortnú zónu, odísť z izby a ísť sa niekam baviť. Mne je tu dobre a keď raz príde čas a dôvod aby som odišla z mojej krásnej izby, tak to urobím. Zatiaľ sa s tým musím zmieriť. Pretože pri mojom dnešnom šťastí na seba lepím len samé trapasy..

6 especially-charming especially-charming | 3. června 2014 v 8:52 | Reagovat

Tak toto bolo tak skvelo napísané až mi to vyčarilo úsmev :)
Ja mávam problém so spánkom,spávam tak 5 hodín,ťažko zaspávam a tiež milujem ten svoj svet v mojej hlave :) A je mi jedno či som v ňom v noci,v autobuse alebo len tak počas dňa ked chcem,proste je super odpútať sa od všetkého reálneho...Niekedy som si myslela,že to nie je správne,človek by nemal toľko snívať ale zaradiť sa,byť normálny.No pochopila som že to tak nie je.Je to dokonalé mať svoj svet,svoje sny.Ja mám tiež stále nápady na články no takmer nikdy ich nezralizujem,neviem prečo.A ešte...veľmi pekne dakujem za pochvalu k tej Lane a nikdy neprestávaj kresliť/maľovať!!!Ak ťa to baví a naplňuje neprestávaj,rob to a neber na vedomie že niekto je v tom lepší :)
Keby som to brala tak aj ja,nikdy by som sa v kreslení nedostala tam kde som a prestala by som kresliť pretože sú tu ľudia ktorí maľujú 1oox lepšie než ja :)  Maj sa krásne.

7 DEW DEW | Web | 3. června 2014 v 16:49 | Reagovat

Fúúúúúha, tak dlhý článok :))))

Poznám ten pocit, ked večer celá zúfala lezim v posteli s tým, že kaslem na vsetko a nechce sa mi proste ani pohnut prstom, ist medzi ludi, citat knihu, robit niečo proste zo sebou, rano vstanem plná energie, že nechápačka ako sa mi mohlo niečo nechciet, ked teraz by som spravila aj nemožne a sla na kraj sveta lebo mi je tak báječne. A potom pomaly to cele opadne a som tam kde som bola, leniva neschopna vyjst z mojej postele a mojej hlavy.
Ale to bejvavalo. Cez to krizove obdobie som prešla a som stastna, že teraz proste nie len v noci, ale vzdy mam ten pocit že oh, ano toto psravim, tam pojdem, proste zoberiem sa a idem. Najtahsia cast je sa premoct a potom ked sa clovek premože, je to uplne parada. Sem tam sa nedá, ale aj také dni musia byt :)

Tiež milujem tie rána, ked je vonku na nič, a ja si bez blbeho pocitu mozem lezat v posteli a nič nerbit, len tak odjebat den, pitim kavy, pozeranim filmov, si len takym premyslanim a tvorenim si kdecoho v hlave. a hlavne, ked som sama doma, to milujem najviac. Clovek sa akosi citi brutalne uzasne ked je doma sam. Ja sa neviem dočkat ked sa mi splni to, že pojdem bývat sama. Proste to je taky skvely slobodny pocit, ked nieje nikto naokolo.

Zelam ti, aby tvoja postel nebola dlho prázdna, ale aby si sa mala ku komu pritulit a len tak v tichosti si vychutnavat to, čo je. Rano vstat bez hlupeho pocity ze ta dotycny uvidi neupravenu, lebo vieš že taka sa mu pacis najviac :)
Ja som sice mala problem a vzdy mam, ked sa rano vedla partnera zobudim. Vyzeram hnusne, ked mam splasnute otrasne vlsy, rychlo sa mi mastia takže rano vyzeraju odporne, a preto moja prva cesta je do kupelne a umyt si vlasy, potom som už ok... :D

Držim ti palce aj v skole :)

8 LinDa LinDa | Web | 3. června 2014 v 20:06 | Reagovat

Juu. K tomuto článku by som mohla napísať tak veľmi rozsiahly komentár, že by sa ti ho ani nechcelo čítať. Ale keďže ma matematika tak trochu obmedzuje, skrátim to :D
Ja len že by si mala napísať knihu. O hocičom. A bez debaty ! Pretože aj keby si písala stále dookola napríklad slovo "sedmokráska", bavilo by ma to.
Tým chcem povedať, že píšeš úžasne. Dokonale. Geniálne.

Ehm, inak, tie rána keď môžeš vstávať o ktorej chceš sú najlepšie. Aj keď ja vždy vstávam pomerne skoro. Môj mozog už vtedy pracuje tak inak a stále mi do mysle a podvedomia vkladá myšlienku, že by som mala vstať :D A vstanem, poslúchnem.

9 Vivi Vivi | Web | 4. června 2014 v 23:22 | Reagovat

Ja tvoje články doslova hltám. Dokonca m i ani nevadí, že sú tak dlhé. A už som si konečne našla liek na smutnú náladu- TVOJ BLOG! :)
Vždy sa zasmejem, aj keby som umierala a čítam tvoje članky tak sa mi umiera lepšie :D

10 PaPája PaPája | E-mail | Web | 23. června 2014 v 14:38 | Reagovat

Och! Chvíli u tvých článků filozofuju telepaticky s tebou a někdy se s tvými poznámkami zase vážně bavím. Ty nádherně píšeš, skvěle se to čte! :-)

Když usínám, tak mám hlavě milion nápadů. Je to v té fázi, kdy vnímám, ale zároveň vím, že nebude trvat dlouho a spím jako zabitá. To proto si nikdy tyhle idey nenapíšu. :D

Potom ty rána... ano, ty rána, kdy jsem doma sama a do střešní okna mi bubnuje déšť. Venku je pochmurno (působí to děsně klidně, na rozdíl od agresivního sluníčka), ale v kuchyni svítí světlo, je mi teplo a do toho si dělám volské oko, které voní. Do toho si zalívám čaj, ze kterého se dme kouř a já si užívám tu atmosféru rozespalého, klidného rána.♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama