Písal sa rok 2002

17. května 2014 v 17:55 | Narween Black |  Téma týždňa
Písal sa rok 2002 a ja som mala 5 rokov.
Písal sa rok 2002 a ja som nebola tým idylickým zlatovlasým dievčatkom s vrkôčikmi a roztomilým štrbavým úsmevom, pri pohľade na ktoré vás zahreje pri srdci. Mala som 5, krátke hnedé vlasy, vyzerala som ako chlapec. Mala som 5, na cudzích ľudí som sa zo zásady neusmievala a pohľad som mala večne zapichnutý do zeme. Šaty som nosila len na povinné vystúpenia a fotenie v materskej škole. V roku 2002 som bola neuveriteľne hanblivá, netrpezlivá a nevedela som povedať r ani l. Chodila som posledný rok do škôlky, chodila som k logopédovi a na návštevy som chodila som k babke, dedkovi a mojim 2 tetám. Chodiť som teda vedela ale radšej som sedela a pozerala/čítala si knižky alebo pozerala Levieho kráľa a Snehulieku na videu. Škôlku som nemala rada, no v 5 rokoch som už aspoň neplakávala keď som tam mala ísť. V škôlke som nemala moc kamarátov (bála som sa ostatných detí), len Jožka, s ktorým som si dohodla rande (ja som pozvala jeho! Na to by som si už teraz netrúfla) pri západe slnka, pri fontáne oproti školke (na ktoré mi, prirodzene, rodičia nedovolili ísť). S Jožkom som chytala dážďovky, hrali sme sa na školu a kutrala som sa s ním v piesku. Na viac vecí čo som robila s Jožkom si nepamätám.
V škôlke som nespala ani raz. Ani raz som neležala v posteli a ani raz som na sebe nemala oblečené škôlkárske pyžamo. Nechcela som spávať ani večer a aj ráno som sa budila dosť skoro (What the hell was wrong with me?).
Mala som veľkú fantáziu. Vymyslela som si, že sme na prechádzke zo škôlky v lese videli diviaky (boli sme na prechádzke po sídlisku, najviac stromov, ktoré rástli pokope bolo 10). Vymyslela som si, že sa kuchárkam nechcelo variť a celý deň sme jedli len banány... Obe historky mi rodičia uverili (nerozumiem ako je to možné) a šli sa sťažovať vychovávateľke, že kam nás preboha berú na prechádzky.
Vždy som so sebou vláčila malú sivú plyšovú myš Džeryho, a Džeryho oranžového brata, ktorý sa tiež volal Džery.
Niečo takéto:
A dvojmo.
(Vlastne trojmo, rodičia kúpili jedného náhradného keby sa prví dvaja stratili)
Milovala som tú myš. Obliekla som sa ako Džery aj na karneval v škôlke (vtedy neboli deti supermani, spidermani a aj princezné sa vyskytovali len občas... my sme boli hrozná, jahody, čarodejnice, zvieratká, kuchári... a takmer všetky kostýmy boli vyrobené doma! ). O Džerym som vymyslela stovky príbehov a historiek. S Džerym som prežívala všetky skutočné aj vymyslelé dobrodružstvá. Už vtedy som presnívala celý deň. Vymyslela som si, že som s Džerym bola v Číne, že som objavila nové druhy zvierat, že sme boli vo vesmíre... Bolo to fajn. Keď som mala 5 bola mojím najlepším kamarátom plyšová myš. Vlastne rovno dve plyšové myši. A bolo to fajn.
Keď som mala päť rokov vedela som celkom obstojne čítať. Tešila som sa do školy a nemala som rada škôlku, pretože sme sa tam nič neučili (Tešila som sa do školy... tsss...) a iba sme sa hrali. Sakra, čo bolo so mnou zle? Ja som sa sťažovala, že sa len hrám a nič nerobím. Meh.
Mojou obľúbenou hračkou bolo (okrem Džeryho) lego. S legom som sa hrávala celé hodiny. Ešte ho máme odložené doma ale už by som sa cítila trápne keby som sa s tým šla hrať sama, tak čakám kedy sa u nás doma ochomietne nejaké dieťa, ktoré môžem zneužiť na hru s legom. Lego bola jediná hračka s ktorou sa so mnou hrával aj o 10 rokov starší brat a bolo úplne super keď sa so mnou hral pretože vedel postaviť lepšie autíčka a keď sa mi niečo rozpadlo vždy to opravil (týmto ďakujem svojmu bratovi za hranie sa s legom). Nehrávala som sa s bábikami, keď už ma donútili niečo odviesť v kočíky pre bábiky strčila som tam plyšového psa alebo medveďa.
V roku 2002 (a neskôr v 2003) som s mamou trávila veľa času u babky. Vtedy som to ešte nevedela, ale babka pomaly zomierala na rakovinu. U babky som sa ako päťročná nudila. Buď som si kreslila alebo som sa hrala na prieskumníčku a skúmala som všetky staré veci na poličkách, ktoré kedysi patrili môjmu dedkovi.
Prechádzala som sa u nej po dvore, kutrala sa v zemi a hladkala kocúra. V okolí nebývali takmer žiadne deti a, pravdupovediac, aj keby tam nejaké bývali asi by som sa s nimi nehrala. Bola som antisociálne dieťa, ktoré najradšej fúkalo bubliny z bublifuku a miešalo blatové elixíry.
Keď som mala 5 nemala som mobil, tablet a pod. Ale mali sme počítač. Ale nemohla som sa na ňom hrať a nevadilo mi to. Už len to vedomie, že máme počítač bolo super. Bola som na našu rodinu hrdá.
Keď som mala 5 dostala som na vianoce česaciu hlavu. Keď som mala 6 rozhodla som sa jej radikálne zmeniť účes. Keď som mala 8 nafarbila som zvyšné vlasy na fialovo.
Keď som mala 5 chcela som byť maliarkou alebo spisovateľkou ( vedela som napísať iba svoje meno a ešte zopár iných slov, z čoho vyplýva, že som bola vskutku ambiciózna dievčina) ale mojim najväčším snom bolo mať izbu plnú loptičiek (viete tých, čo sú pod šmykľavkami)

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nolmë Nolmë | E-mail | Web | 17. května 2014 v 18:17 | Reagovat

Miluju vzpomínání na dětství. Bohužel si to ve většině případů nedokážu dát úplně do kontextu, takže mi zbyly jen pofiderní útržky.
Jinak tu věc s kroužkama a tyčkama (netuším, jak se to jmenuje :D ) jsem měla taky. Dokázalo mě to zabavit na opravdu hodně dlouhou dobu. Mimo jiné jsem u toho vymýšlela různé způsoby, jak by se to dalo takzvaně "ošulit" :D
Pěkný článek :)

2 Luci Luci | Web | 17. května 2014 v 19:32 | Reagovat

tybrďo.. Článek pecka! docela mi to přišlo jak z nějákého filmu. Pěkný. s legem jsem si nikdy moc nehrála to já byla na ty bárbíny a můj brácha ( o 4 roky mladší) si hrával se mnou.. Byla jsem docela ufňukaný děcko,strašně ukecaný  ale neměla jsem ostrý lokty. Když mi někdo vzal ábovky na písku,šla jsem radši žalovat mamce ale nevzala jsem mu to. achjo. Taková ta hračka co si vzduchem dávala ty kroužky na ty tyčinky. to bylo super,achjo. .:D chtěla bych to mít :D

3 Bony Bony | Web | 17. května 2014 v 19:52 | Reagovat

antisocialne  dieťa  :)  dnes  dufam  že
už  taka  nie  si  :)
pri  niektorych  tvojich  spomienkach
som  sa  aj  celkom  dobre  pobavila
a  pozerala  s  usmevom  :)
je  to  krasne..teda  bolo..

4 Leri Goodness Leri Goodness | Web | 17. května 2014 v 20:06 | Reagovat

Moc ráda bych vrátila čas do minulého století, do doby, kdy byl svět čistější a lidé neznali pojem Facebook.

5 Laleh Maro Laleh Maro | E-mail | Web | 17. května 2014 v 22:52 | Reagovat

Na mobile ten článok pôsobil oveľa kratšie. :D
Máš pravdu, boli sme si veľmi podobné, ale vieš čo ma rozosmialo? "My sme boli jahody, hrozná..." bože, lol. :D
Inak aj ja som mala asi v 6 česaciu hlavu...a tiež som ju, chuderu, ostrihala.. :D ale farbila som zásadne len bárbiny. :D čo sa týka lega, sem-tam si ho vytiahnem aj sama...s bratom. To ma upokojuje, on má 21, ja 17...rodičia si zvykli. :D
A viem, že tú poslednú hračku som mala naposledy v rukách asi keď som mala 15 (neuveriteľné, dva roky dozadu...máš pravdu, we´re fuckin old. :D) a frčala som na tom jak šialená, nikto pre mňa nemal pochopenie.
Ale musím ísť, balón klesá k zemi...nemôže spadnúť, nemôže! :D

6 Black Black | Web | 17. května 2014 v 22:59 | Reagovat

dosť mi pripomínaš seba :D vo svojich piatich rokoch som tiež mala krátke vlasy a nenosila nič rúžové ani sukne. práve naopak- hrávala som sa stále s autami :D
ja si myslím, že v skôlke som ešte ako tak mala kamarátov. to až potom v škole som dostala nejaký blok a nevedela sa s nikým poriadne rozprávať, čo trvá doteraz :D celé detstvo som sa kamarátila len s chlapcami :D liezli sme po stromoch a naháňali sa :) rada na to spomínam. nikdy som nebola tak šťastná zo života ako ked som bola škôlkarka :)

7 Vivi Vivi | Web | 17. května 2014 v 23:10 | Reagovat

Teda myslím si že sme mali vela spoločného. Len ja som v piatich dosť často nosila šaty a mala som vlasy dlhé skoro po zadok, inak asi všetko sedí.
Pripomenula si mi moje zážitky z detstva anajviac som sa tešila ked pršalo a potom po dlhom presviedčaní mamky som mohla ísť vonku a hned som si to namierila do pieskoviska a hrala sa s bahnom. Keby to nebolo divné, robila by som to doteraz.
Loptičky aww tie som chcela mať vždycky a chcem ich doteraz alebo izbu plnu vankušov aj steny z vankušov:)
Niesi vadná, túto hru mam doma aj ja a niekedy si ju zahrám :D
Krásny článok, bola si pravé dieťa! :)

8 ellie. ellie. | Web | 18. května 2014 v 11:30 | Reagovat

děkuji!:)
taky mám vytipovaných moc škol a oborů.. no uvidíme.. nejradši bych vážně mířila do prahy, protože prahu miluji. a už i to brno mi přijde moc malý:D potřebuju, aby se kolem mě něco dělo:D
a ty mezinárodní vztahy zatím vypadají nejreálněji. jazyky ovládám, sv a právo mě baví.. tak snad to nějak vyjde i s přijetím a uplatněním.. no každopádně ještě dva roky střední přede mnou.
uvidí se.

povedený článek:)
já jsem byla přesný opak, ta, co jsi popisovala na začátku:D byla jsem společenská milá blonďatá holčička, která se na každé fotce v albu směje nebo se drží za packu s nějakým klukem.. a pokaždé s někým jiným:D
právěže přemýšlím, kdy se to ze mě tak vytratilo. kdy jsem si začala připadat ošklivá, ne dost dobrá, smutná, vydepkovaná z každé maličkosti.
každopádně se teď tak nějak vracím zpátky. do té bezstarostnosti. ne úplně - protože to nejde. není to možné. ne úplně. ale.. částečně.
asi se mi blýská na lepší časy.
snad.
:)

9 -Kylie -Kylie | Web | 18. května 2014 v 14:54 | Reagovat

Peckáá .. milujem spomienky z detstva :3

10 LinDa LinDa | Web | 18. května 2014 v 17:19 | Reagovat

Tento článok mi veľmi pomohol rozpamätať si na moje detstvo. Ďakujem ti zaň :D
Spomenula som si na tie hry... ako je "waterful ring toss" a že som to mala doma, ale oveľa menšie ako na obrázku. A hra s balónom, ktorý nesmie padnút na zem bola tiež zábavná.Hrávala som to s o dva roky mladším bratom. A vždy som bola lepšia.
Keď tak spomínaš, že si bola taká tichá a samotárska, ja som bola veľmi akčná a hyperaktívna. Teraz skôr opak.
Heh, ja som bola blondínka :D (a stále som, aj keď moje vlasy sú už tmavšie).
A môj obľúbený plyšák bola zas krava, ktrú mám odloženú na mojom prehrávačí platní, ktorý bohužiaľ nepoužívam :( :D

11 Darlie-m Darlie-m | 19. května 2014 v 22:17 | Reagovat

aaa časy ked sme mali 5 rokov.. :)

12 dombabas dombabas | Web | 20. května 2014 v 11:40 | Reagovat

Wow. Krásny článok. Teda.. som o dva roky od teba mladšia ale vo veľa veciach sme si podobné. Ja som ale v piatich bola o dosť sociálnejšia ako teraz. Nie preto, že by som bola teraz nejaký antisociál, ale preto, že som to vtedy až preháňala. Ráno som odišla z domu a vrátila som sa až večer. Áno. Až večer a za tmy.
Inak tú hru na konci síce doma nemám, ale pamätám si ju ako včera. Keď som ešte chodila do hudobnej, tak ju mala učiteľka na stole. Tak vždy keď som tam prišla som to drtila s totálnym nadšením. Presne. Kde sa hrabe GTA? :-D

13 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 23. května 2014 v 14:05 | Reagovat

Strašne skvelý článok. Ja nerada spomínam na svoje detstvo, lebo som bola panovačná a protivná. Nechápem, ako ma mohol mať niekto rád, aj keď mi tvrdia, že to tak bolo. A dodnes ma trápia nočné mory, že si niekto pamätá aká hnusná som bola.... :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama