Mimo reality

19. dubna 2014 v 23:14 | Narween Black |  Smietky bežných dní
Zažili ste už niečo, čo... Nie, zabudnite na to začnem inak... čiže:

Dnes som zažila niečo, čo by som v prípade, že by som bola silne veriacou osobou, ktorá na seba chce z neznámych pohnútok upútať pozornosť, nazvala osvietením, spasením, božím zásahom alebo podobnými cirkevnými sračkami. Príbeh podobný tisícom ďalších príbehov, ktoré sa so železnou pravidelnosťou objavujú v správach, na internete a v novinách len na to aby ľudí odpútali od skutočných problémov. No okej, môj príbeh nie je o zázračnom uzdravení. Ani o tom, že som našla tvár Ježiša v hranolčekoch, či vo škvrne na verejných toaletách. Nevidela som ani pannu Máriu v bahne pri ceste alebo v čmuhe po pneumatikách. Nepočula som boží hlas, nemala vidiny, žiaden mimozemšťan ma nevzal do svojej vesmírnej ľode a neplánujem kázať o ďalšom, v poradí asi tisícom, zaručenom konci sveta, len som proste... Ech... fajn, zas som odbočila, zamotala sa vo vlastných slovách a totálne som skopala začiatok celého článku. Fuck my life.


O čo som sa vlastne s vami chcela podeliť ? Už som aj zabudla, pokým som sa prehrýzla úvodom, ktorý je, aj napriek mojej snahe vadný, príliš obsiahly a riskujem ním, že ma katolíci ukameňujú a po smrti budem na večné veky horieť v pekle (hell yeah) Ospravedlňte ma, je neskoro, za sebou mám náročný deň a pred sebou mám taktiež náročný deň. Každý môj deň je vlastne náročný.
A teraz príliš veľa rozprávam a odbáčam od témy.
A na nechtoch mám tmavomodrý lak.
Čiže, ehm, pôvodne som chcela nejakou super úvahou, poprípade umeleckým opisom hodným minimálne Nobelovej ceny za literatúru opísať ako som bola dnes na prechádzke so psom na pár nádherných okamihov šťastná. To je pointa tohto článku. Umelecký opis mi nie je cudzí ale, priznávam sa, umelecky opísať Sochu slobody minimálne na jednu stranu formátu A4 už bolo nad moje sily. Ale viete čo ? Bolo to super... (nie ten umelecký opis Sochy slobody, ten bol dosť chabý, myslím tú happy chvíľku niekde uprostred poľa)
Len som si tak kráčala so psom. Uprostred ničoho. (Vlastne to bolo uprostred poľa, uprostred zeliny, ale "uprostred ničoho" znie lepšie)
Za zvukov blížiacej sa búrky. Prvé kvapky preťali vzduch a pristáli na mojej tvári. Čoraz silnejšie poryvy vetra. Uvoľnené pramene vlasov bičujúce moju tvár. A mala som v piči. Všetko mi bolo jedno. Mohla som tam skapať a aj tak by som sa o to nestarala. Bolo zvláštne si to uvedomiť. Keď si uvedomíte, že máte celý svet v piči hneď je vám lepšie.
Zima. Vietor mi chladil rozpálenú pokožku. Počasie sa zmenilo v priebehu piatich minút. Apríl. Milujem apríl. Vzduch už bol cítiť dažďom. Vedela som, že ak nechcem zmoknúť, mala by som sa rozbehnúť domov. No ja som chcela zmoknúť. Chcela som stáť uprostred toho ničotného poľa mokrá ako myš. Vedela som, že ak by do mňa v tej chvíli udrel blesk bola by to úplne epická smrť. Asi minútu som si to priala, potom myšlienku odvial víchor. A ja som utekala od reality. Usmievala som sa a vzďalovala som sa problémom, životu.
Vietor čoraz silnejší. Kvapky boli čoraz väčšie a padali čoraz častejšie. Nikde nikoho. Kráčala som sama so svojím verným spoločníkom a s myšlienkami, tak zvláštne pochmúrnymi, no napriek tomu šťastnými. Vedela som, že to nedáva zmysel a to sa mi na tom páčilo.
Mala som pocit, že som na vrchole sveta. Nad vecou. Mimo reality. Mimo všetkého. Asi by bolo trúfalé tvrdiť, že som na zopár minút našla zmysel života. A potom ho zase stratila. A bolo mi to jedno. Bolo to fajn. Bolo to čarovné.
Mrzla som. Bola som mokrá ako myš. Ale bola som zmierená so svetom. Ľudia, takú duševnú pohodu som nezažila už dávno. Ak vôbec niekedy.
Oceľovosivé oblaky valiace sa po oblohe, pokračujúce vo svojej každodennej púti. Osamelé steblá suchej trávy, ktoré vietor skolnil až k zemi.
Odpadky kopiace sa vôkol mňa v rôznom štádiu rozkladu. Pes, čo bol šťastný, že jeho "panička" je niekde úplne mimo reality a on môže oňuchávať pneumatiky a ocikávať všetko naokolo. Hromy a blesky. A moja maličkosť. Duchom neprítomná. Schopná len kráčať a byť fascinovaná oblohou, vetrom a dažďom.
Začali sa tvoriť mláky a ja som sa vrátila zo svojej duševnej púte naspäť na zem. Šla som domov. V ústrety problémom. Nepripraveno pripravená čeliť Veľkej noci a rodinným stretnutiam.
Premočená mikina. Mokré vlasy. Popraskané pery.
A aura šťastia vôkoľ toho všetkého.
Musela som vyzerať ako hovno, ktoré niekto znova zjedol a potom vygrcal. Nuž, a pes tiež nevyzeral najlepšie. Ani s jeho vôňou to nebolo ideálne. Viete ako smrdí mokrý pes? Hrozne. Ako som smrdela ja, bohužiaľ neviem.
Ako smrdí mokrá Narween?

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aerosol Aerosol | Web | 20. dubna 2014 v 0:04 | Reagovat

Šťastie je načisto nevyspytateľný pocit, i ja poznám tie nelogické momenty, keď mi uprostred ničoho zavládne v duši absolútny mier a pohoda a je mi najlepšie na svete :) A myslím, že chvíle ako táto majú v sebe väčšiu silu aj zmysel, ako nájsť tvár Ježiša Krista v hranolčekoch :)

2 Elle Elle | Web | 20. dubna 2014 v 12:02 | Reagovat

Myslím, že je lepší trávit čas venku než u počítače (jako já! :D )..
Jinak tenhle článek mě hodně zaujal.. Už jenom pro jeho neobvyklost, bavil mě číst :)

3 dombabas dombabas | Web | 20. dubna 2014 v 15:45 | Reagovat

Krásny článok. Vieš, že som nedávno zažila niečo podobné. Bola som na prechádzke na viniciach (ako každú nedeľu). Akurát som nebola so psom.. Ale to je vlastne jedno. A začalo pršať a fúkať (moja starká by povedala, že bolo počasie akoby sa niekto obesil). Všade okolo mňa bolo len repkové pole a niečo, čo nevyznie až tak dobre ale v tej chvíľke to bolo dokonalé (ďialničný most :-( čo narobím, ale zvuky prebiehajúcich áut to dokonale dotvárali) A mala som všetko na háku. Vystrela som ruky ako John Lock z Lost a užívala si prítomný okamih. A bola som šťastná. Za takéto chvíľky... Presne za takéto chvíľky by som dala všetko. Chvíľky pominuteľného šťastia :-D

4 The Wall The Wall | E-mail | Web | 20. dubna 2014 v 18:46 | Reagovat

"Užívat si prázdnin" je sice pěkná fráze, ale to je asi tak všechno. Proto oceňuji, že někdo tráví volno jinak, smysluplněji (a to doslova).

5 machiina machiina | Web | 20. dubna 2014 v 22:15 | Reagovat

Více takových článků :) je na něm hodně pravdy,já třeba dneska celej den byla zavřená doma a večer jsem šla na hodinu a půl na yogu a totálně super pocit :)

6 Ela Ela | Web | 21. dubna 2014 v 9:00 | Reagovat

Wow! Tenhle článek mě zaujal, vážně krásně napsané! Občas mívám taky takové temné/světlé chvilky, kdy se cítím naprosto svobodná, bezstarostná a zapomenu na svoje problémy :). Bohužel, pak je tu ten návrat do reality :/.

7 nikcaobrazky nikcaobrazky | Web | 21. dubna 2014 v 11:21 | Reagovat

nádherně napsaný článek!!! :) také se mi občas stává něco podobného, ale návraty do reality jsou vážně nejhorší :D

8 Perrie Perrie | Web | 21. dubna 2014 v 13:04 | Reagovat

Upřímně.. Když jsem viděla, jak je to dlouhé, tak jsem si řekla: To nepřečtu, na to jsem moc líná a spletla jsem se! Opravdu krásně píšeš!

Místama jsem se opravdu zasmála a bohužel vím, jak mokrý pes smrdí a není to nic příjemného :D

9 yoshikuni-pise yoshikuni-pise | Web | 21. dubna 2014 v 13:51 | Reagovat

moc pěkně napsané

10 Teena Teena | Web | 21. dubna 2014 v 15:26 | Reagovat

zbožnuju bouřky... snažim se abych o bouřku byla venku .. někde kde je na ni vidět .. jenže jsem v panelové osadě a nikde nic vidět neni

11 Andys Lust Andys Lust | Web | 21. dubna 2014 v 17:44 | Reagovat

Já si popravdě moc prázdnin neužívám, pořád mi v hlavě víří myšlenky a nějak se od nich nemůžu odpoutat :-(

12 liketeenspirit liketeenspirit | Web | 21. dubna 2014 v 18:40 | Reagovat

Ten první odstavec je naprosto geniální!:) Celý je to hezky napsaný :)

13 Zuzka Zuzka | E-mail | Web | 21. dubna 2014 v 18:49 | Reagovat

Teda! Úplne ma tento článok pohltil. Opísala si to dokonale. Aj mne sa to už párkrát stalo. I keď nechápem ako, pretože väčšinou keď som sama, je to s mojimi myšlienkami ešte horšie, ale zažiť ten pocit úplného uvoľnenia a 'tranzu' je prosto úžasný :)

14 LinDa LinDa | Web | 21. dubna 2014 v 18:54 | Reagovat

Prechádzať sa v daždi a čakať mi ma udrie blesk je taký super adrenalín, že by som to rada skúsila. Ale na to som až veľký bojko. Keď chcem mať všetko na saláme, radšej sa zahrabem do periny, nechám všetko tak a zaspím :D
Ale krásne si to opísala ;))
Inak, tá hudba sa k tomuto článku pekne hodí :D

15 Inny Emilly Inny Emilly | Web | 21. dubna 2014 v 19:11 | Reagovat

děkuji, už to tak mám poměrně dlouho, takže to asi jen tak nepřejde. spíš to bude chtít pevnější vůli no. posilovat a tak se snažím už dlouho, ale nějak žádné výsledky. to jídlo mi to dost kazí :D

16 Cathy Cathy | Web | 21. dubna 2014 v 21:21 | Reagovat

oooch, ľúbim ako krásne vieš narušiť umelecký opis slovami mám v  piči! (v dobrom to myslím!)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama