Ohlušujúce ticho

16. března 2014 v 14:45 | Narween |  Téma týždňa
S tichom sa každému spájajú spomienky. Dobré či zlé. Vtipné. Smutné. Desivé. Prázdne. Nedefinovateľné.
Každý pozná nejaké ticho. Ticho, keď sa nemenovaná profesorka chémie spýta kto chce ísť odpovedať. Trápne ticho. Ticho opusteného domu. To jemné, nevinné ticho keď sa pozeráte na hviezdy s niekým, koho by ste mohli nazvať svojím friendzonutým najlepším kamarátom držiac ho za ruku. Vaše osobné ticho. Čarovné ticho zimy, keď sneží a nič nenarúša tú chladnú nádheru. Ticho, ktoré znie ako samota.Ticho, ktoré si vychutnávate. Ticho, ktoré nenávidíte. Ticho a prázdnota, ktorú sa všemožne snažíte vyplniť. Bezvýsledne. Ticho môže byť veľmi desivým zvukom. Ticho vie byť kruté a ničotné.
Sú chvíľe kedy by som chcela počuť čokoľvek okrem ticha ale oveľa dôvernejšie poznám chvíľe keď je ticho tým jediným po čom túžim.
Sú chvíle keď vám ticho udrie do očí. Odzbojí vás. Omámi vás a na pár sekúnd vás vtiahne do svojej moci. Úplné ticho na miestach kde to najmenej čakáte, v čase keď to najmenej čakáte. Ticho čo bodá ako stovky ihličiek. Ticho, z ktorého vám idú prasknúť ušné bubiekny. Ohlušujúce ticho.





Aj keď by ste to možno nepovedali, na škole základnej môže tiež nastať pravé nefalšované ohlušujúce ticho. Na mojej bývalej základnej sa také ticho zjavovalo z ničoho nič. Ako rýchlo prišlo tak aj odišlo. Len zopár bezvýznamných sekúnd ohlušujúceho ticha. A svet sa točil ďalej. Nestaral sa.
Viete si ešte v spomienkach vybaviť preplnenú školskú jedáleň základnej školy ? Tam, kde sa deti smejú, kričia, utekajú, výskajú, tie postaršie nadávajú na učiteľov, poprípade nechutný obed a kde-tu po sebe hádžu špagety či zemiaky. Konečne majú šancu poriadne sa porozprávať a tak ju patrične využívajú. V školskej jedálni akoby pravidlo pri jedle sa nerozpráva neexistovalo. V jedálňach základných škôl sa asi vždy viac rozprávalo než jedlo.
Detváky sa tu naháňajú, s plnými taniermi balansujú pomedzi ostatných žiakov a ponáhľajú sa obsadiť si miesto pri stole. Z tohto dôvodu sa občas trocha omáčky nedefinovateľnej chuti, nedosolenej polievky alebo zemiakovej kaše bledožltej práškovej farby nepozorovane ocitne na zemi. Nešťastník čo sa na tejto škvrne pošmykne na seba nenechá dlho čakať. Môže to byť ktokoľvek, prvák, ôsmak, dievčina zaneprázdnená rozhovorom s kamarátkou či učiteľka. Ak tento padajúci jedinec patrí k tým šikovnejším nejako sa mu podarí udžať rovnováhu a nespadne ticho nenastane, hluk sa ozýva stále, bez prerušenia, bez najmenšieho zakolísania či zmeny. Bohužaľ, veľa takých šťastlivcov sa nenašlo, väčšina skončila rozplaštená na zemi pokrytá slížami, ryžou, omáčkou nedefinovateľnej chuti alebo fazuľovým prívarkom.
Ako už iste viete, padajúci človek s riadom v rukách narobí veľa hluku a niekedy predvedie aj zaujímavé pohyby hodné breakdancového tanečníka posilneného zopár poldecákmi tej pravej Írskej whisky. A takisto určite viete, že ľudia sú škororadostní. Veľmi škodoradostní, dovolila by som si tvrdiť.
Čiže keď sa počas obeda ozve zvuk rozbíjajúceho sa riadu na pár sekúnd všetko stíchne. Všetci sa zastavia uprostred pohybu a pohľadom hľadajú tú osobu čo spadla tentokrát. Ticho vám udrie do uší o to viac, pretože je priam v dokonalom kontraste s doterajším nesúrodým hlukom. Chvílu nikto ani nepípne. Ticho. Skúma. Pulzuje. Kričí. Ticho. No napočítajte do troch a ozve sa potlesk, výskanie či škodoradostný rehot. Podaktorá starostlivá učiteľka sa vyberie zdvihnúť zo zeme zaskočeného žiaka. A je po ohlušujúcom tichu. Nastáva ohlušujúci hluk. Opäť. Na krutovládu ticha sa v momente zabudne a všetci sa správajú akoby sa nič nezmenilo. A majú pravdu, okrem rozbitého riadu a škvŕn magicky zhmotnených na rôznych povrchoch sa nezmenilo vonkoncom nič. Svet sa točí, žiaci sa rozprávajú, ľudia dýchajú, pracujú. Žijú. Akoby sa nič nestalo.
Akoby ohlušujúce ticho ani nikdy nebolo skutočné.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Darlie-m Darlie-m | 18. března 2014 v 17:47 | Reagovat

Tak toto sa u nás nikdy na základnej nestalo. Učiteľky pravidelke na žiakov striehli a ten kto niečo rozlial musel aj ihned utrieť! Ale k článku, dokonalé! :) Moc sa mi to páči.

2 Jadee Horan Jadee Horan | Web | 19. března 2014 v 18:54 | Reagovat

Tak tohle se opravdu neděje :D
I když sem tam omylem někdo něco rozlije,ihned musí jít a uklidit si to :D
Jinak opravdu moc pěkný design blogu a hlavně povedený článek!:)

3 Akrim Akrim | E-mail | Web | 28. března 2014 v 13:03 | Reagovat

Fazuľový prívarok, bordel v jedálni...Ach to mi tak pripomína moje školské časy. :D
Veľmi pekne napísaný článok. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama