Zmŕtvychvstanie?

28. února 2016 v 19:50 | Narween Black |  Smietky bežných dní
Už ani neviem ako sa správne článok začína, tak extrémne dlho som nezablúdila do vôd blogových. Možno by som sa kvôli tomu mala cítiť previnilo a možno nie a možno by som si mala konečne zaobstarať potkana. Ktovie, ja nie. Nevadí.
Nuž, čo chcem týmto článkom naznačiť? Predovšetkým asi to, že žijem a možno aj to, že tu opäť začnú pribúdať články. Možno. To najmenšie možno aké si len viete predstaviť.


 

Rozprava o šteniatkach, intergalaktickosti a stredných prstoch na dverách

15. listopadu 2015 v 21:40 | Narween Black |  Myšlienkovo
Si tu tak varím trápne špagety, pozerám ako vonku prší a do ušú mi pomaly preniká všetko, čo kedy Muse spísali a nahrali. Rozmýšľam nad tým, že by to chcelo začať opäť písať. A nájsť si chlapa alebo ženu, už mi je to naozaj asi jedno. Pijem víno, opäť je raz dobre keď som sama doma a spravím denne svojich povinných 50 drepov a 20 brušákov a nejaké tie pohyby hlavou a rukami, čo by sa zbežne mohli považovať za rozcvičenie keby ste si pichli marihuanu a následne privreli obe nosné dierky. Robím to len preto, aby si nikto nemohol dovoliť povedať mi do oboch očí naraz, že som lemra a aby som mala hot ass. Rozmýšľam nad, tým, že by som sa asi mala radšej učiť než fetovať vôňu laku na nechty no záver týchto úvah sám usúdi, že je nepotrebný a radšej sa samovražedne roztečie na kolomaž. Efektné, to sa uznať musí. Pretancujem späť do kuchyne a spievam si že Džízs krajst gŕl, vot ár pípl gona tink. Kŕmim sa špagetami, pijem čistú vodu, fetujem vôňu laku na nechty a cítim sa ako tri sekundy pred zástavou srdca. Vonku prší, žlté listy skrývajú nudne hnedú zem. Spoločnosť mi robí Kafka. A teraz sa môj život cíti lepšie než kedykoľvek predtým. A pršať neprestáva. Založenie obchodu s dáždnikmi sa javí ako dobrý nápad.


Slabšie povahy nech tento článok radšej nečítajú.

Deň ako stvorený na prázdnotu

18. října 2015 v 14:39 | Narween Black |  Myšlienkovo

Chcela by som sa vrátiť tam, kde ma nikto nepozná a nikto ma nestretáva. Retrospektíva pôsobí opäť tragikomicky. A hrozím sa chvíle, keď mi na sklá mojich srdiečkových okuliarov príde zaťukať realita.




Kam dál

Reklama